Recenzia
28.04.2011

Milan Rastislav Štefánik v zrkadle prameňov a najnovších poznatkov historiografie

Editori Miloslav Čaplovič, Bohumila Ferenčuhová, Mária Stanová
Bratislava, Vojenský historický ústav – Ministerstvo obrany SR v spolupráci s Historickým ústavom SAV a Slovenským národným archívom 2010

Tri odborné inštitúcie v spolupráci s historikmi nielen zo Slovenska, ale i z krajín, kde M. R. Štefánik dlhší čas pôsobil (Francúzsko, Srbsko, Rusko, Rumunsko, USA a Taliansko), pripravili rozsiahlu publikáciu, ktorej cieľom bolo nastaviť pravdivé historické zrkadlo tejto kľúčovej osobnosti slovenských dejín, vedcovi, diplomatovi, vojakovi a politikovi. Podstatnou mierou sa zaslúžil o vymanenie Slovenska z uhorskej poroby a zohral aj kľúčovú úlohu pri vzniku Československej republiky. Ani po vyše deväťdesiatich rokoch od Štefánikovej tragickej smrti nebolo jednoduché rozoznať pravdu od zámerných politických a ideologických lží o jeho živote a najmä politickej činnosti, legendu od pravdivého historického poznania. Komunisti sa usilovali vymazať Štefánika z historického vedomia slovenskej spoločnosti – a okrem odstraňovania jeho sôch im na to poslúžili aj také „historické“ diela, akým bol pamflet Ľudovíta Holotíka Štefánikovská legenda a vznik ČSR, ktorého cieľom bolo diskreditovať Štefánika ako jedného z hlavných tvorcov česko-slovenského štátu. Moja generácia si živo spomína aj na vynútené mlčanie o Štefánikovi po auguste 1968. No ukázalo sa, že všetky predchádzajúce pokusy vymazať M. R. Štefánika z našej národnej pamäti boli neúčinné.

Slovenskí historici už v máji 1999 usporiadali vedeckú konferenciu, z ktorej príspevky vyšli v knihe Generál Dr. Milan Rastislav Štefánik – vojak a diplomat. V novej knihe je „štefánikovské zrkadlo“ obohatené predovšetkým o pohľady zahraničných historikov a vojenských odborníkov: F. Guelton píše o Štefánikovej ceste z observatória v Meudone do francúzskej vyššej spoločnosti, D. Denda a D. Njegovan o jeho pobyte na srbskom fronte, ruský historik E. Firsov vychádzal z domácich prameňov dokomentujúcich Štefánikov boj za národnú slobodu a taliansky historik A. Biagini približuje generála Štefánika ako muža, vojaka a vlastenca z dokumentov talianskych archívov. Zavŕšením pohľadu na Štefánikovu osobnosť je príspevok Alberta Benzoniho, synovca jeho snúbenice Giuliany Benzoni, o ich spoločnej návšteve na Bradle v auguste 1968. Na základe archívnych výskumov vznikli aj štúdie slovenských autorov M. Kuzmíkovej o Štefánikovom rodinnom prostredí, M. Kšiňana o metamorfózach jeho slovenskosti, M. Meška o opakovaných omyloch historikov v súvislosti s jeho letmi v Srbsku. Z dôkladnej znalosti diplomatických dokumentov Ministerstva zahraničných vecí Francúzska vychádza B. Ferenčuhová v jednej z kľúčových štúdií zborníka o jeho pôsobení v česko-slovenskom hnutí v zahraničí. Objavné sú aj príspevky P. Kopeckého o Štefánikovej vojenskej misii v Rumunsku, Ľ. Harbuľovej o vnútropolitickej situácii na Sibíri v čase jeho pobytu medzi legionármi. Na zápas o Štefánika v slovenskej historiografii, na premeny jeho podôb medzi „legendami a antilegendami“, na jeho význam v tradíciách medzivojnovej čs. armády sú zamerané príspevky známych historikov D. Kováča, M. Zemka a M. Čaploviča. Knihu obohacujú aj doteraz dokumentárne nespracované témy o osudoch Štefánikovho archívu, jeho osobnej knižnice aj osudy jeho pozostalosti. Všetky časti knihy sprevádza bohatá obrazová príloha, ktorá zvyšuje čitateľskú príťažlivosť tohto objavného diela – teraz už skutočne pravdivého historického a dokumentárneho zrkadla života a diela Milana Rastislava Štefánika.