Recenzia
Martin Grbjar
21.05.2009

Milenka pána prezidenta – Gaba Belanová – Kto je skutočný a kto vymyslený?

Kto je skutočný a kto vymyslený?

Kto je skutočný a kto vymyslený?

Gaba Belanová: Milenka pána prezidenta, Bratislava, EDIPOSS 2009

  Skúsená novinárka a literátka Gaba Belanová napísala knihu. Nie je to beletria ani politická analýza, ani esej o skorumpovaných zlých ujoch. Ale má zo všetkého trošku a je napísaná akoby podľa návodu hudobných skladateľov, ktorí sa smú inšpirovať prvými ôsmimi taktmi skladby konkurenta a ich viditeľná, či presnejšie počuteľná inšpirácia pritom nie je právne napadnuteľná. Prvých osem taktov, pardon, prvá kapitola knihy Milenka pána prezidenta naznačuje, že autorka vie zo zaručených zdrojov všeličo, ale nie je to právne napadnuteľné...

Náš politický a novinársky svet je veľmi malý a každý čitateľ podvedome hľadá paralely medzi knihou a skutočnosťou. No v Belanovej diele jednoznačnú odpoveď na otázku, čo je fikcia a čo nie, nenájde. Kto je skutočný a kto vymyslený? Hlavnou postavou je Marcel Svoreň, mediálny mág. Pamätáte sa na toto označenie spred niekoľkých rokov? Ktorý prezident mal milenku? (Alebo skôr: ktorý ju nemal?) Kto je dotyčná dáma? Porovnanie s reálom by vyznelo trochu dramaticky, preto radšej neporovnávame...

Gaba Belanová nie je v literatúre nováčikom. Má za sebou dlhú novinársku prax a Milenka pána prezidenta je jej treťou knihou. Navyše vidí do zákulisia tvorby novín, rozširovania informácií a čiastočne aj politiky. Čitateľ teda predpokladá, že to, čo si od nej prečíta, je naozaj tak. S takýmto atribútom pravdivosti autorka mala a mohla narábať s väčšou úctou k realite. To, čo sa v prvom pláne v jej diele môže javiť ako zainteresovanosť, vyznieva vďaka opisu deja i štýlu dialógov neživotne a kŕčovito. „Nechcem byť nezdvorilý, ale pôjdem dopredu, aby ste vedeli, kadiaľ ísť," zakončí Kristián básnicky a človeku sa priam žiada zanôtiť Kocianovej hit Hádam, kadiaľ ísť. „Si nechutná a obscénna!" vykríkla Johana. „Nechápem, prečo to všetko od teba trpím!" Na dcéru alkoholickej matky je to naozaj úctyhodný monológ - ibaže, ako sa hovorí, strašne šuchoce papierom. Kedy si, milý čitateľ, naposledy v bežnom hovore použil slovo obscénna?

  Gaba Belanová asi nemá ilúzie o súčasnej spoločnosti. Nehľadá jednoduchých, čestných ľudí, zaoberá sa skazenosťou mocných, bezmocnosťou malých a zákernosťou slabých. Všetko je na predaj. Novinári sú podkupní úbožiaci, ktorí predávajú svoje mená pod články kompromitujúce hlavu štátu. Ženy sú romanticky čisté alebo mravne devastované, čo ilustrujú vetami ako, „Ja som už v štádiu, keď si musím priznať, že dobre sa vysrať je pre mňa polovičná súlož." Hm...

  Ak vás vzrušuje predstava, že toto je slovenská mocenská politika, čítajte! Ak však chcete knihu, z ktorej sa niečo naučíte, kúpte si radšej Varíme rýchlo a úsporne...

Martin Grbjar