Vyhľadávanie
Ženy, dcéry, matky, milenky
Elfriede Jelinek: Milenky (2. vydanie)
Preklad Jana Bžochová-Wild
Bratislava, Aspekt 2004
„Chcem zažehnať zlo písaním. Naťahujem ho na škripec klišé tak dlho, kým nie je neprekonateľné a neprehliadnuteľné,“ píše rakúska spisovateľka, ktorá je desiatou laureátkou Nobelovej ceny za literatúru. Ohodnotenie získala „za muzikálne plynutie hlasov a protihlasov v románoch a drámach, ktoré s jedinečným zaujatím pre jazyk obnažujú absurditu a donucovaciu moc sociálnych klišé“ (zo zdôvodnenia Švédskej akadémie 7. 10. 2004).
Autorka mnohých próz a drám, ktorej dve diela majú už aj filmovú podobu, sa prezentuje aj v Milenkách originálnym rukopisom, formovým novátorstvom a delikátnymi témami. Pri čítaní jednoducho cítiť, že autorka, ako sama hovorí, tvorí „obsesívne, veľmi emocionálne.“
Ústrednú líniu knihy tvoria dva paralelne sa rozvíjajúce príbehy mladých žien. Ich každodenný život je plný práce, nedorozumení v rámci rodinných vzťahov, uväznenia v neútešnom a bezvýchodiskovom živote. Jedinú nádej pre ne predstavuje šťastný partnerský vzťah, preto očakávajú naplnenie života v založení si vlastnej rodiny. Vytúžené ideály sa však vytrácajú do nenávratna, ilúzie čoskoro spľasnú a tvrdá realita nastavuje dievčatám zrkadlo stereotypov v prostredí rodín rakúskeho podhorského vidieka. Tým ich núti v novonadobudnutej situácii zaujať nový postoj a prehodnotiť pôvodne naivnú dievčenskú predstavu o živote, svete i o sebe samej. Deziluzívne sa im rúcajú predstavy o harmonickom spolužití a namiesto zbavenia sa starých ťažkostí sa im postupne odkrývajú nové, o ktorých existencii ani netušili.
Protagonistky prózy Milenky sú antihrdinky, môžeme ich ľutovať či odsudzovať, nesúhlasiť s nimi alebo sa nad nimi čudovať, ale na čitateľské stotožnenie jednoducho nie sú stvorené. Autorkin zdvihnutý prst však nie je upätý len smerom k ženskej duši, je to aj gesto upriamenia pozornosti na ľudskú sexualitu, organizáciu práce, deľbu povinností v rodine aj spoločenstve, na tvrdé podmienky žien a detí, priamo závislé na hlave rodiny, neresti ako alkoholizmus, generačné rozdiely a fatálne vplyvy rodičov na osudy svojich potomkov. Spomenuté motívy, natíska sa povedať otázky, sú len časťou mozaiky vykresľovaného priestoru, kde svoje boje vybojúvajú mladé ženy v situácii životného zlomu. Stoja na rozmedzí rodičovského domova a (predpokladanej) vlastnej novej domácnosti s partnerom, ktorého si vybrali hnané nielen láskou, ale aj vôľou od základov zmeniť svoj život. Ich primárnou túžbou je vziať do rúk vlastný osud a definitívne mu dať nové smerovanie, ktoré doteraz okliešťovali rodičia a práca, a zanechať v minulosti život, ktorý mal bolestne pramálo spoločného so šťastím a radosťou.
Druhé knižné vydanie jediného do slovenčiny preloženého diela Elfriede Jelinek doplnené o portrét autorky a doslov Jany Cvikovej je zásluhou vydavateľstva Aspekt jedinečnou prístupnou ukážkou prózy tejto rôzne prijímanej autorky. Za slovenský preklad z nemeckého originálu (vyšiel už v roku 1975) získala Jana Bžochová-Wild Cenu Zory Jesenskej.
Zuzana Ferusová
