Vyhľadávanie
Bolesť, samota a strach...
Ján Tužinský: Mimikri
Bratislava, CCW 2005
Mimikri. Zjednodušene povedané – spôsob ochrany. Slovník uvádza, že ide o ochranné sfarbenie, uspôsobenie živočíchov prispôsobujúcich sa svojmu okoliu.
V šiestich poviedkach nám autor sprostredkúva životné situácie človeka, ktorý sa usiluje uchrániť pred „zranením“, ktoré mu môže spôsobiť okolitý svet (a okolitý svet túto možnosť naplno využíva!), iní ľudia. Človek je skutočne spoločensky založený, túži po blízkosti iného človeka, potrebuje ho k svojej existencii: aby sa s ním spriatelil, aby sa s ním pohádal, aby sa mal s kým porovnať, konfrontovať, komunikovať, aby prekonal osamotenosť. Takto možno v stručnosti charakterizovať tematiku najnovšej knižky poviedok Jána Tužinského.
Poviedky Augustová noc, Muž bez tváre, V. I. P., Svrček, Cesty a Strach spája problém hľadania ľudskej identity (najvýraznejšie v poviedke Muž bez tváre – aký symptomatický názov!), vyrovnania sa s osamelosťou, samotou či opustenosťou, ktorú môžeme prežívať aj vtedy, keď sme obklopení mnohými ľuďmi. Poviedky sú o hľadaní duchovnej spriaznenosti, vzájomnej komunikácie, potreby nájsť chápavého človeka. Hlavná postava väčšiny poviedok, Hugo, sám pre seba rieši otázku ľudskej autenticity, zodpovednosti, zakotvenosti, prekonania osamotenosti a hroziacej izolácie, straty individuality, keď sa ľudia stávajú pre druhých anonymnými a strácajú dokonca aj tváre a mená.
Autor rozvíja mnohé zaujímavé a netradičné dialógy, plné vzájomného verbálneho neporozumenia, účastníci sa vzhľadom na svoju rozdielnosť nedokážu dorozumieť. Autentické momenty porozumenia a spolupatričnosti nenachádzame v komunikácii slovami, ale v mlčaní, v zmysluplnom, významovom mlčaní, keď emocionálna blízkosť prekoná verbálnu odlišnosť a vzdialenosť.
Postavy všetkých poviedok sú veľmi „ľudské“, citlivé a vnímavé. Nesú v sebe náboj životnej múdrosti, ktorá im pomáha prežiť aj v nepriaznivých podmienkach. Pociťujú – ako my všetci – napríklad strach, pričom autor rozlišuje strach sám osebe a fenomén „báť sa“. Dozvieme sa, napríklad, že „Skutočný strach je len v nás!“, a to preto, že sa mu nedokážeme postaviť na odpor, že ho my sami nevieme prekonať (či svojou vlastnou silou alebo pomocou spolupatričnosti s inými).
Nová knižka poviedok Jána Tužinského je citlivým ponorom do ľudskej osobnosti a pozoruhodným prínosom do pôvodnej slovenskej tvorby.
Michaela Geisbacherová
