Vyhľadávanie
Zastaviť sa v myšlienke
Miniromány, Bratislava, Artforum 2009. Zost. Patrik Oriešek a Viktor Suchý
Vyšla knižka. Útla, vykukujúca spoza rohu čitateľských prianí, pokojne čakajúca na svoju chvíľu. Za čistou bielou väzbou ukrýva spojenectvo. Tajný autorský pakt tých, ktorí vidia, pre tých, ktorí čítajú. A podvedome cítia, že čítanie môže byť aj dobrodružstvom, myslenie pôžitkom. Píšu mozaiku pre tých, ktorí majú odvahu nazrieť do seba aj za seba, do vnútra človeka až na dno podstaty. Je to mozaika o nás bez nás, ale portrét, ktorý znázorňuje, nie je rezignovaným mravokárnym povzdychom, ani varovne zdvihnutým (pokriveným) prstom moralistov. Je to skôr smutno smiešna, uškŕňajúca sa karikatúra s podozrivo presnými kontúrami. Mini (takmer) nikdy nie je málo. A miniromány sú priam veľkoryso košaté.
Artforum je vydavateľstvo tvrdohlavo presadzujúce status nemasovej kvality. A ten vystihuje aj Miniromány. V spolupráci so Slovenským rozhlasom spojil prózy súčasných autorov do tvorivého kruhu s jediným zadaním: vytvoriť minipoviedkovú mozaiku. Malý priestor, veľké prekvapenie. Každý to vzal po svojom a zo svojho konca. Keď sa spoja literárny a pozorovací talent, môže vzniknúť čokoľvek, ale to čokoľvek nikdy nie je predvídateľné. A tak vznikli miniromány, presnejšie minipoviedky. Každá je iná, každá je svojská, hrdá na svojho autora, jedno ale majú spoločné. Motív, pointu, alebo možno „iba“ pocit, ktorý ich presahuje a čitateľa donúti zastaviť sa v myšlienke. Nezáleží na tom, či je nenútene komická (Tri dni, Diabol, Klobúk), ochromená bolesťou (Biela, Vretenica), dôverne známa (Románik, Kosci), alebo dokonca absurdná (Poruchová služba, Stále spolu, Zátišie s mačkou). Je zrkadlom a je jedno, kto sa do neho pozerá. Nezáleží na tom, či sú to príbehy priezračne lokálne, ťukajúce na čelo dôverne známym pocitom „u nás doma“, alebo majú horkastú pachuť drsnej exotiky. Podstatné je jedno: príbeh sa podaril a žije vlastným životom. Autori jednotlivých poviedok predstavujú pestré panoptikum osobností a každá z poviedok je tak trochu (nechceným) odtlačkom ich najosobnejšieho vnútra a presvedčenia, čo sa niektorí z nich (Juráňová) ani nesnažia zakryť. Kvalitatívne sú však texty pozoruhodne vyrovnané, vyznačujúce sa štylistickou vycibrenosťou a precíznym budovaním atmosféry. Bez ohľadu na pôvodcu sa čítajú mimoriadne dobre, hoci nie sú pre každého. Vyžadujú trpezlivosť, tiché zotrvanie v sebe samom. A nie je hanba priznať si, že nie každý to dokáže. Pre tých, ktorí by sa o to predsa len chceli pokúsiť, no kniha im v dnešnej multimedialite pripadá trochu staromilská, je tu veľmi príjemná zvuková alternatíva na CD. Sústredene stoický prednes Dana Heribana „románikom“ nijak neublížil a svojím minimalizmom len podčiarkol ich špecifický výraz. Zdania môžu byť všelijaké, jedna vec však nie je iba zdaním. Bol to veľmi vydarený zber.
Lenka Szentesiová
