Recenzia
11.02.2015

Minútka. Tri príbehy - Ihar Babkov

Minútka. Tri príbehy

Preklad Ivana Slivková, Ľubor Matejko
Artforum 2014

„... dielo sa číta ľahko a filozofické úvahy ho skôr prenášajú do takmer meditačnej roviny.“
 

Tento rok sa na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií FiF UK začal realizovať projekt s názvom Visegrad Eastern Partnership Literary Award, ktorého cieľom je predstaviť spisovateľov z krajín Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) stredoeurópskym čitateľom. Každoročne sa v rámci projektu bude udeľovať aj špeciálna cena Visegrad Literary Award, ktorá je určená autorovi knihy s mimoriadnym ohlasom a vplyvom v spoločenskom živote svojej krajiny. V tomto roku sa víťaznou knihou stal román Minútka. Tri príbehy bieloruského spisovateľa, filozofa a prekladateľa Ihara Babkova (1964).

Minútka nie je typický román s lineárnym dejom. Obsahuje tri do istej miery samostatné príbehy rozvíjajúce sa v troch kapitolách: Portrét umelca, v súmraku neviditeľný, Balón a Hexagram sun: špenátová polievka. Na jednej strane ich zjednocuje postava rozprávača ako bezprostredného účastníka deja, na strane druhej ďalšie tri postavy – básnik Francišak, opozičný aktivista Bahdan a speváčka Eva Daminika. Časopriestorový rámec predstavuje minská kaviareň Minútka. Koncom 80. rokov sa v nej stretávajú hlavné postavy aj s mystickým baristom Leom, ktorý zohráva v románe dôležitú úlohu, a metafyzickým spôsobom tu zostávajú. Tematicky a ideovo román siaha do viacerých oblastí: metafyzická otázka človeka a jeho predurčenie, samota, politika (s odkazmi na reálne politické postavy Bieloruska), problém jazyka a tvorby, ale aj láska v podobe milostného trojuholníka. Domáca kritika sa zhoduje v tom, že Minútka je dielo do veľkej miery poznačené tradíciou magického realizmu, preto môže osloviť aj milovníkov Márqueza, Borgesa či Cortázara.

Babkov demonštruje nielen vynikajúcu rozprávačskú schopnosť, ale aj široký intelektuálny a filozofický záber. Text je naplnený odkazmi tak na čínsku, ako aj na antickú filozofiu a na analytickú filozofiu Wittgensteina či existencializmus Sartra. Môže sa zdať, že týmto spôsobom spisovateľ kladie na čitateľa príliš veľké nároky, ukazuje sa však, že dielo sa číta ľahko a filozofické úvahy ho skôr prenášajú do takmer meditačnej roviny.

V Bielorusku dostal román tento rok prestížnu cenu Jerzyho Giedroyca. Jeho prekladom sa slovenskému čitateľovi aspoň trošku priblíži súčasná bieloruská kultúrna a politická realita. Dielo preložili slavistka Ivana Slivková a rusista Ľubor Matejko. Zrejme to nebola jednoduchá úloha, keďže je do veľkej miery nasýtené špecifickými bieloruskými historickými a kultúrnymi reáliami a dokonca aj mestskou topografiou Minska. Prekladatelia sa však posnažili o priblíženie a vysvetlenie mnohých javov tak, aby boli zrozumiteľné aj čitateľovi neponorenému do bieloruského kontextu.