Recenzia
20.12.2016

Mlčanie Sirén - Adelaida García Morales

Po viac ako dvoch de-
kádach od momentu,
kedy Mlčanie Sirén
uzrelo svetlo sveta,
sa na Slovensku ob-
javil preklad tohto
útleho diela jednej
z najobľúbenejších
španielskych auto-
riek druhej polovice
20. storočia. Adelai-
da García Morales
nám hneď v úvode naznačuje trpké odlúčenie hlav-
ných ženských postáv, ktoré sme ešte ani nemali
možnosť spoznať. Ihneď vieme, že šťastný koniec
nie je súčasťou tohto príbehu. Cítiť z neho črty
magického realizmu, kde sa v na pohľad obyčaj-
nom prostredí stávajú nadpozemské veci. Najmä
v kritických, ba rozhodujúcich momentoch života.
Do prostredia bohmi zabudnutej a vymiera-
júcej dediny Las Alpujarras autorka zasadila
príbeh mladej učiteľky Márie a jej priateľky Elsy,
poznačenej spaľujúcou láskou k neznámemu
Agustínovi Valdésovi. Nekonečné ticho nez-
dielnych, nemeniacich sa obyvateľov a tvrdosť
horského prostredia Morales vykrojila zo svojej
vlastnej pamäti. V tejto oblasti niekoľko rokov
žila a čerpala tu námety pre svoje najlepšie diela.
Možno teda usúdiť, že odmietnutie, osamelosť
a izoláciu, ktoré pri čítaní cítime, prežívala aj
sama autorka.
Elsa, ničená tlakom neopätovaných citov, sa
ukrýva do sveta fantázie a odmieta akceptovať
realitu bez vytúženej lásky. Podvedome zavrhuje
možnosť vykročiť z tohto začarovaného kruhu,
pretože by jej z krásnych predstáv nič neostalo.
Kniha teda nie je iba o neopätovanej láske, ale
hovorí aj o vnútornom konfl ikte človeka, ktorého
nenapĺňa a vyčerpáva realita. Fixácia na plato-
nickú lásku je pre Elsu katastrofou a mlčanie jej
vyvoleného je len podporením idey, že vzájomné
mlčanie je vo vzťahu tým najhorším trestom.
Morales svoje sirény modeluje na základe in-
terpretácie Kafk ovho podania Odysseovej púte
medzi tieto mytologické tvory. Kafk a tvrdí, že ich
mlčanie je oveľa nebezpečnejšie než ich spev. Na
základe tejto premisy vykresľuje Odyssea ako
objekt túžby, nie ako potenciálnu obeť. Mlčanie
má symbolizovať prejav silnej a nehynúcej emó-
cie. Elsa je sirénou, ktorej vábenie nebolo a nikdy
nebude opätované, a preto je odsúdená na večné
utrpenie. Faktom ostáva, že odkazy na Kafk u si
vyžadujú hlbšie pátranie pre pochopenie.
Miestami sa čitateľ môže cítiť zavalený fi lo-
zofi ckými prejavmi, prípadne podráždený z ne-
mohúcnosti či detinskosti Elsinho správania.
V dnešnej (pre)emancipovanej dobe je priam ne-
mysliteľné nechať sa strhnúť takou intenzívnou
závislosťou od iného človeka, akou je unášaná
naša hrdinka. Musíme sa však na Elsino mar-
týrstvo pozrieť z hľadiska doby, a najmä pros-
tredia, v ktorom sa príbeh odohráva.
Na tomto mieste sa žiada spomenúť podobnosť
Elsy s postavou Liny z tetralógie Eleny Ferrante
(o oboch píše v tomto čísle KR na strane 11 Peter
Bilý, pozn. red.). Postavy na pohľad absurdne roz-
dielne spája jeden zásadný cieľ – poprieť, respektí-
ve odmietnuť vlastnú existenciu a rozplynúť sa vo
svojom okolí. Chcú tak konať, pretože nedokážu
(alebo nechcú) bezmyšlienkovito prijať údel na-
diktovaný spoločnosťou. Ich labutia pieseň je od-
bojom, snahou naposledy osláviť svoje vnútorné
ja. Naznačujú nám obe autorky, aké ťažké je pre
ženy byť samými sebou v prostredí, ktoré sa za
každú cenu snaží vyformovať ich podľa vlastných
predstáv?
Mlčanie Sirén vás môže inšpirovať k zamysleniu
sa nad spôsobom, akým milujeme a žijeme. Nedá sa
však povedať, že kniha osloví všetkých. Príbeh má
potenciál, ale beží príliš divoko a postavy miznú
v oblaku prachu. (Ostáva nám trpko v ústach z pre-
mrhaného života.) Ak sa Slovart rozhodne vydať
populárnejšie dielo Morales Juh (El Sur, 1981), ktoré
bolo dokonca sfi lmované, budeme môcť objaviť ďalší
rozmer spisovateľkinho talentu.