Množstvo príbehov v nešikovnej vločke

Debutový román Louise Nealon Snehová vločka je príbehom o komplikovaných rodinných vzťahoch, mentálnom zdraví, ktoré je stále v spoločnosti tabu, a o zložitom procese dospievania. V zahraničných recenziách autorku často prirovnávajú ku Colmovi Tóibínovi, s ktorým ju spája najmä ukotvenie príbehov v Írsku, a ešte častejšie k Sally Rooney. Prirovnanie k Rooney nie je náhodné, autorky spracúvajú podobné témy, no každá svojím vlastným autorským štýlom. Podobne ako román Normálni ľudia, aj Snehová vločka zaznamenala vo svete prekvapivý úspech, predaj práv za vysoké sumy a očakávanú televíznu adaptáciu.

Osemnásťročná Debbie žila od malička na mliečnej farme blízko Dublinu. Jej najbližším človekom je strýko Billy, ktorý žije v karavane a má problém s alkoholom. Debbiena matka Maeve je výstredná žena, posadnutá svojimi snami, s nediagnostikovanou psychickou chorobou. Život Debbie sa mení, keď ju príjmu na prestížnu Trinity College v Dubline, aby študovala anglický jazyk. Spoznáva tam svetaznalú a sebavedomú Xanthe, svoju prvú skutočnú priateľku. Obe by mali byť vernými reprezentantkami generácie snehových vločiek, ktorá je charakterizovaná ako precitlivená, emocionálne labilná a presvedčená o vlastnej jedinečnosti. 

Najväčšou slabosťou knihy je práve nedôsledné spracovanie množstva dejových liniek a drobných príbehov, ktoré autorka rozohráva. V prvých kapitolách spoznávame matku Maeve, ktorá neustále spí a snívajú sa jej živé sny, a keď nespí, venuje sa čudesným rituálom. „Pozriem z kuchynského okna a v záhrade za domom uvidím svoju matku, nahá ako prst tancuje v žihľavovej húštine.“ (s. 35) Prostredníctvom týchto magických pasáží by sme si mali postavu obľúbiť, podobne ako Debbiena kamoška Xanthe v neskorších kapitolách, na čitateľa však pôsobia silene a neuveriteľne. Maeve má mladého partnera Jamesa, ktorý pracuje na farme, vykreslený je ako praktický jednoduchý chlapec, preto nie je vôbec jasné, prečo žije s dysfunkčnou Maeve. „Jamesa milujem asi ako nejakého princa z disneyovky,“ (s. 37) opisuje Debbie vzťah s Jamesom, s ktorým vyrastá od tínedžerského veku, akoby si neuvedomovala patológiu v tomto prehlásení. James v polovici knihy tragicky zahynie pod hriadeľom traktora.  Sledujeme aj príbeh alkoholika – strýka Billyho, s ktorým Debbie na streche karavanu pravidelne pozoruje súhvezdia ako v podivnej romantickej idylke. Ku koncu knihy sa Billy nezmotivovane pokúsi o samovraždu, a keď ho Debbie zvesí z lana, tvrdí, že to bol iba taký žartík.

Časť knihy je venovaná aj Debbienmu zaľúbeniu do spolužiaka, ktorý si začne s Xanthe. Debbie sa s ním však nikdy nerozprávala, táto tajná láska preto vyznieva až detsky naivne. Najdôležitejšia linka knihy ostáva preto popri všetkých ostatných nevyužitá.

Román Snehová vločka by mal byť príbehom dospievania mladého neistého dievčaťa v sebavedomejšiu a k sebe pravdivejšiu ženu, na čo slúži linka odchodu z farmy a malého mesta na vysokú školu v Dubline. Táto linka sa však pod všetkými vzťahmi stráca. Debbienu skúsenosť v škole čitateľ vníma iba prostredníctvom jej nešikovného cestovania do Dublinu, v ktorom bola predtým údajne iba na vianočných trhoch s Billym, hoci má už osemnásť a býva iba polhodinu odtiaľ, prostredníctvom jej večného strácania študentskej karty a avantúr s rôznymi mužmi. Aj tu je hlavná postava nekonzistentná, Debbie je introvertná samotárka, ktorá nemá v malom meste jedinú kamošku, no zároveň si vodí ku Xanthe na gauč náhodných mužov, s ktorými sa do desiatich minút po stretnutí vášnivo bozkáva. A je panna, takže nič viac ako bozky im nikdy nedovolí, hoci občas o svojom panenstve pochybuje, lebo si niektoré stretnutia pod vplyvom alkoholu nepamätá.

Autorka akoby nevedela, aké jej postavy vlastne majú byť: či má byť Debbie sebadeštruktívna príťažlivá žena, alebo introvertná naivka z farmy. Kým Sally Rooney je voči svojim postavám až chladná, Nealon im nechce ublížiť a za každú cenu chce, aby boli čitateľovi v niečom sympatické, ale zase nie až príliš.

Román Snehová vločka môže osloviť skôr dospievajúcich čitateľov, ktorých nebude iritovať povrchné vykreslenie hlavnej hrdinky. Kniha je zručne napísaná a číta sa ľahko, akurát po viac ako tristo stranách vo vás ostane pocit, že jej čosi chýba, čosi pod tými všetkými nánosmi ostalo a nikdy sa nedostalo na povrch.

 

Louise Nealon: Snehová vločka

Preklad: Marína Gálisová

Bratislava: Lindeni, 2022