Vyhľadávanie
Odborne o Otčenáši
Slavomíra Očenášová-Štrbová: Modlitba v slovenskej literatúre
Bratislava, Monitor Promotion 2004
Slavomíra Očenášová–Štrbová postupuje vo svojej knihe Modlitba v slovenskej literatúre opatrne a precízne. Pohybuje sa totiž v slovenskom kontexte v dosiaľ neprebádanom teréne. Hoci charakter textu osciluje medzi literárnou vedou a teológiou, nebadať nežiadané vedľajšie účinky. Práve naopak, oveľa zreteľnejšie sa tak nasvecujú hraničné javy, iným než viacdisciplinárnym spôsobom adekvátne neuchopiteľné.
Úvodná kapitola ozrejmuje teoretické východiská výskumu modlitby z hľadiska antropológie a teológie. Kým prvá časť načrtáva reláciu rodu homo k žánru modlitby ako „pohnútky najvnútornejšieho citu“, ale zároveň aj psychického „obranného, vyrovnávajúceho mechanizmu“, druhá časť ponúka dôkladnú analýzu modlitby ako náboženského fenoménu. Autorka sa upriamuje na protestantskú tradíciu a uvažuje aj nad kreatívnymi aspektmi v rámci skúmaného žánru. Poukazuje na spätosť obsahu modlitby a jej zakladajúcej formy, pričom analyticky postupuje jednotlivými kompozičnými časťami (oslovenie, sedem prosieb, malá a veľká doxológia a záver) v štruktúre Modlitby Pána, ktorú považuje za dokonalú. Konfrontuje ju aj s variantmi v katechizmoch.
Ďalšia časť práce sa sústreďuje na fungovanie modlitby v literatúre. Slavomíra Očenášová–Štrbová na podklade troch typov lyriky načrtáva koncept modlitby ako formy euchografickej lyriky. Snaží sa vymedziť konštitutívne parametre skúmaného žánru v širšom i užšom zmysle, ale aj jej druhy (kanonizovaná alebo improvizovaná atď.) či ustálenú štruktúru. Autorka poskytuje praktický prehľad modlitbovej literatúry v slovenskom evanjelickom prostredí od prvopočiatkov písanej literatúry na našom území až po posledný údaj z roku 2000, ale aj zaujímavé analýzy variantov či parafráz Otčenáša v slovenskej literatúre.
Tretiu časť práce zaberajú konkrétne texty Otčenáša od pôvodných kanonizovaných variantov až po literárne stvárnené adaptácie 20. storočia.
Cenná kniha Slavomíry Očenášovej-Štrbovej dôkladne osvetľuje mnohé tmavé miesta na mape slovenskej euchografickej poézie. Miestami sa čitateľ nedokáže ubrániť pocitu, že problematika by si zaslúžila aj publikáciu zameraná na všeobecnejšiu kategóriu invariantnej ´modlitbovosti´. Rozptýlenie pozornosti z centrálneho bodu záujmu, modlitby Otčenáša, by sa však možno odrazilo v nižšej miere precíznosti, ktorá je v tejto práci taká sympatická.
Ľubica Somolayová
