Vyhľadávanie
Správne dávkovanie humoru, erotiky a exotiky
Roald Dahl
Môj strýko Osvald
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2006
Preklad Hviezdoslav Herman
Príbehy pre dospelých Roalda Dahla sú plné bizarnosti a absurdity, čierneho humoru a neškodnej škodoradosti. Hlavným hrdinom tohto humorného a pútavého príbehu je excentrická postava strýka Osvalda, samoľúbeho a sebavedomého starého mládenca. Tento povestný zvodca a milovník podľa vlastného „skromného“ názoru zatieňuje aj samého Casanovu. Svoje vzrušujúce zážitky si zaznamenáva do denníka a vďaka rozprávaniu jeho synovca sa aj my stávame svedkami jeho vzrušujúcich zážitkov.
Kniha objasňuje okolnosti, ako získal svoje rozprávkové bohatstvo, akoby vystrihnuté z bohatej galérie autorových nespočetných výletov do krajiny absurdnosti. Zdrojom jeho bohatstva nie je totiž nič iné ako výnosný obchod s „najsilnejším afrodiziakom všetkých čias“ – práškom z exotického chrobáka žijúceho v africkom Sudáne. Pritom v jeho postoji nie je ani náznak chamtivosti či túžby po bezduchom majetníctve: „Odmietam mať čokoľvek spoločné so zarábaním peňazí, ak príslušný proces nespĺňa dve zlaté pravidlá. V prvom rade ma musí baviť. A po druhé musí byť dostatočne príjemný aj pre tých, ktorých finančné prostriedky pri ňom odčerpávam.“
Groteskný podtón Dahlovho rozprávania, sebairónia a otvorený výsmech rôznych vrstiev spoločnosti sú čitateľovi sympatické od prvých strán; navyše, strýko Osvald je zapálený cestovateľ a zavedie čitateľa do mnohých atraktívnych kútov sveta. Plejádu postáv, ktoré sa stali obeťou tvorivého ducha strýka Osvalda, tvoria intelektuáli, politici, umelci – ušetrené nezostali ani skutočné osobnosti svetovej politiky, umenia alebo vedy.
Zaujímavé je sledovať následné „psychologické“ hodnotenia správania sa týchto slávnych osobností. „Tí s veľkými mozgami, prenikaví inteligenti, sa po dávke prášku z chrobákov správajú celkom inak než umelci. ...Zarazia sa a začnú rozmýšľať. Usilujú sa prísť na to, čo sa s nimi vlastne stalo a prečo. Umelec to zoberie ako hotovú vec a začne si užívať.“
Od Dahla sa dozvieme aj to, čím sa od seba líšia veľkí spisovatelia a maliari: „...veľkí spisovatelia často vyzerajú tak obyčajne ... nie je na nich nič, čo by naznačovalo ich veľkosť, na rozdiel od maliarov. Veľký maliar vždy vyzerá ako veľký maliar. Ale veľký spisovateľ zvyčajne vyzerá ako bezvýznamný úradník z továrne na výrobu syrov.“
Objavovanie čara exotických krajín, štipľavý čierny humor, autorov štýl rozprávania, ľahký erotický náboj a – samozrejme – brilantný príbeh nám zaručia osviežujúci čitateľský zážitok.
Michaela Geisbacherová
