Recenzia
16.04.2012

Moja mafia – Jano Hargaš – S nasadením cez kotrmelce deja

S nasadením cez kotrmelce deja

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2011

Mafiáni a politici. Prachy a strach. Spád deja. Tretí román Jana Hargaša sa začína v jame, ktorá sa mení na hrob. Hĺbený (aj) vlastnými rukami. Peter, hrdina predchádzajúcich príbehov, znechutený počínaním otca, mafiánskeho bossa, sa rozhodne vymaniť z jeho tieňa. Spoločne s priateľkou Ivkou odchádza pracovať do Írska. Podvedení sprostredkovateľskou agentúrou v podstate uviaznu v Londýne. Pravdaže, mohli by sa vrátiť s úplne prázdnymi rukami. Mladí a hrdí radšej zatnú zuby. Peťo vypomáha stavbárom, Ivka robí opatrovateľku detí v rodine Francúzov až do dňa, keď jej zverené ratolesti unesú černosi v aute, ktoré má volant podľa kontinentálnych zvyklostí na ľavej strane. Nasleduje obvinenie prišelkyne z Východu, urážka, poníženie, hnev, navyše strach o malých, dvojica rozpúta na vlastnú päsť pátranie v krajine galského kohúta. Naháňačky, vlámania, búračky, efektný pád pod vodu, drogy, streľba.

Paralelne v druhej dejovej línii sledujeme na Slovensku príbeh pomsty človeka z nižšej sociálnej vrstvy na bossovi podsvetia, Petrovom otcovi. Politika riadená mafiou, polícia, s malými výnimkami, skorumpovaná, vojny a dohody gangov. Hargaš má zmysel pre vytvorenie napätia i postreh. Ovláda techniky akčných scén i dialógov, vie kedy použiť slang i jadrné výrazivo. Príbehy nás necháva prežiť naplno, prizmou protagonistov-jednotlivcov, navyše nanajvýš osobne angažovaných (syn, pomstiteľ vraždy otca). Tzv. veľké spoločenské témy (terorizmus, prehnitosť politickej scény) tvoria len pozadie, spisovateľ zbytočne nekomentuje, nepoúča. Do istej miery sa usiluje aj o rozvrstvenie medzi pólmi dobra a zla. Pomstiteľ sa vteľuje do kože zločinu až nadmieru vierohodne, do situácie sa dostal (najmä) pod vplyvom východiskových sociálnych podmienok. Uveriteľnosti a vierohodnosti aj tohto Hargašovho príbehu však stále prekáža nadmerná rýchlosť: uskutočňovania činov, skutkov, plánov. Peter, bez stopy ironického kontextu, miestami nadobúda črty Jamesa Bonda, kríženého s MacGyverom, intrigy sa uskutočňujú v podstate okamžite. Samozrejme, pre istú vekovú a cieľovú skupinu zaujímavé, no v porovnaní s príbehmi Jozefa Kariku zreteľne vidíme (porovnávaniu s Karikovou trilógiou sa Hargaš tak či onak nevyhne), že odchyľovanie od reality nespôsobuje vedomá snaha o hyperbolu či vytvorenie alternatívnej reality, ale autorova neskúsenosť a naivita. Možno však čitateľ čaká, čo dostane a dostane, čo čaká. Samozrejme, ťažko nebyť zvedavý, ako sa hrdina dostane do hrobu. Vzruchu zdar.