Vyhľadávanie
Stephen Hawking (1942) je jedným z popredných svetových teoretických fyzikov. Od roku 1979 pôsobí ako profesor matematiky a vedecký pracovník na univerzite v Cambridgei. Hoci celý život trpí vážnym ochorením – amyotrofickou laterálnou sklerózou, aktívne sa venuje fyzike, písaniu i verejnému životu.
Názov Hawkingovho životopisu Moja stručná história (Vydavateľstvo Slovart 2014, preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská) vznikol ako odvolávka na jeho slávne dielo určené širšej verejnosti, ktoré vyšlo koncom 80. rokov minulého storočia: Stručná história času. Prevetral ním známe a v týchto súvislostiach priam značkovo znejúce slová, no nie reklamne alebo samoúčelne. Jeho stručná história je popravde stručná a čitateľ tak má v rukách pomerne útlu 130-stranovú knižočku. Pritom veľmi dobre poznáme prípady, keď aj ľudia, ktorí by sa mali za svoj život skôr hanbiť, bez ostychu nabúchajú dvoj- či trojnásobné počty, nech sa len práca v kníhkupectve pekne zaskvie... Od Hawkinga ide rozhodne o sympatické gesto, úprimnosť ktorého sa dá ľahko rozpoznať pri čítaní. Text je plynulý a udalosti sú radené chronologicky od narodenia až po symbolicky znejúcu poslednú kapitolu Bez hraníc. V nej Hawking pokojne a vecne sumarizuje, a celkovo pôsobí ako rozlúčka s verejnosťou – vysloví však aj vetu, ktorú mu môžu mnohí iba závidieť: „Mal som pestrý a spokojný život.“ To si myslí človek po 50 rokoch s amyotrofickou laterálnou sklerózou, pripútaný na vozík a odkázaný na pomoc iných, od roku 2007 aj bez druhej manželky už len sám s opatrovateľkou a napojený na ventilátor, aby mohol dýchať.
Táto skromná zmierlivosť je typickým znakom Hawkingovho rozprávania, kde ne-
nájdete žiadne osudové sínusoidy či spory, tvrdohlavé obhajovanie svojej pravdy a odsudzovanie odporcov, skôr spolu s jeho anglickým zmyslom pre humor vytvára výpovedne sýtu životnú mozaiku. Humor mu napríklad dovoľuje nevracať sa k jeho chorobe ako k veľkej rane, naopak, Hawking poznamená, že sa nemusel v Cambridgei toľko venovať študentom a vysedávať v rôznych komisiách, čím získal čas na svoje úvahy o čiernych dierach, vesmíre, jeho počiatku i konci. Popri súkromných udalostiach a radostiach z troch detí upozorňuje na zásadné zistenia svojej vedeckej kariéry. Určite zaujme formulácia o začiatku vesmíru, v ktorej neakceptuje bežne rozšírenú singularitu (nekonečne hustý bod) Veľkého tresku, ale vyslovuje podmienku „bez hraníc“, kde vesmír vzniká spontánne „z ničoho“ ako geometricky hladký s miernymi nepravidelnosťami, z ktorých neskôr vzídu hviezdy, galaxie a aj my. V takomto vesmíre veda so svojimi zákonmi nezlyháva ako pri singularite, kde vládne nevysvetliteľná fyzikálna exotika. Takýto vesmír nepotrebuje teda ani Boha ako stvoriteľa.
Hawkingova Moja stručná história určite pozitívne osloví jeho priaznivcov, a keďže sa prečíta rýchlo, môže ako naozaj stručný úvod navnadiť aj ostatných na spoznávanie jeho diela. Nájdu ho v ponuke Vydavateľstva Slovart, ktoré tento titul venovalo do súťaže pre našich čitateľov. Podľa knižnej predlohy vznikol aj film Teória všetkého, ktorý do kín uvedú už túto zimu.
