Vyhľadávanie
Takmer ruka v ruke s knižkou
Moja ušatá knižka
Ilustrácie Anna Xawery Zyndwalewiczová a Andriej Melnikow
Verše Leo Seidler
Bratislava, SPN - Mladé letá 2004
Edícia s názvom Moja ušatá knižka predstavuje štyri veršované príbehy: Danko a Janko, Neposedný hroch, Stratený slávik a Chorý kocúrik. Ich ušatosť spočíva vo vkusnom, nápaditom a vizuálne nápadnom stvárnení všetkých knižiek. Majú totiž tvar malej tašky s uchom, aká sa vojde do detskej rúčky. Knižky si akiste okamžite podajú ruku so svojimi malými čitateľmi, a to aj pre vskutku pôsobivé ilustrácie predovšetkým poľskej výtvarníčky Zyndwalewiczovej, ktorá má nevšedný zmysel pre detail, a pritom sa vždy a s ľahkosťou vyhne popisnosti „pri výpočte“ každodenných rekvizít interiéru a exteriéru.
Žiaľ, ilustrácie nie vždy kráčajú ruka v ruke s veršami Leo Seidlera. Na jeho veršovaní som si totiž dokonale oprášil azda všetkých desatoro básnického remesla. Autor mi bezo zvyšku pripomenul, čo viem (v horšom prípade tuším) o rýme, rytme, básnickom obraze a o kompozícii. Menej dbá na zhodu hlások a prízvukov, viac pestuje zhodu gramatických tvarov, len výnimočne sa mu podarí šťavnatý rým, keďže neveľmi ctí estetický kánon, ktorý jasne hovorí o tom, že zvuková zhoda sa viaže aj na zhodu v rozložení prízvukov, že párnoslabičné slová rýmujeme s párnoslabičnými slovami (ženské rýmy) a nepárnoslabičné s nepárnoslabičnými (mužské rýmy), že pri trojslabičných slovách treba zásadne rýmovať najmenej dve posledné slabiky atď. atď. Ako pars pro toto uvádzam len zopár prehreškov: „záhradu – náhradu, pehavé – meravé, gate – v blate, naštvali – zafŕkali, máme – dáme“. Trochu inou témou sú jazykové chybičky a malé násilnosti: „hnedá srna pred hrochom nie je nikdy istá“, „prepáč, ale je tak krásne, že som išiel pešo!“, „je to so mnou veľmi zle“.
Škoda, lebo inak sú tieto ušaté knihy a príbehy naozaj do ruky, zväčša pôvabné, vtipné a nenásilne poučné, najmä Danko a Janko a Chorý kocúrik.
Marián Hatala
