Recenzia
Lýdia Čelková
25.02.2015

Moje radosti - Ján Solovič - Polstoročie s ochotníkmi

Polstoročie s ochotníkmi

Polstoročie s ochotníkmi

Ján Solovič: Moje radosti, Bratislava, Štúdio humoru a satiry 2007

  V edícii Návraty vychádzajú spomienky popredného dramatika Jána Soloviča na spoluprácu s ochotníckymi divadlami a ochotníkmi, nadšencami od tých najmenších dediniek, mestečiek až po rôzne mestá po celom Slovensku. Sú to osobné reminiscencie na najkrajšie okamihy a stretnutia s ochotníkmi, ktorí odohrali stovky predstavení zo Solovičovej dramatickej tvorby od roku 1956 až do roku 2006.

  Pohľad na polstoročnú spoluprácu s amatérskymi divadelníkmi pramení v autorovej dokumentácii. Materiál usporiadal do osemnástich kapitol, ktoré nesú názvy jeho divadelných hier. Knižka začína rokom 1956 hrou Posledná hrmavica – odvtedy datuje Solovič svoj úzky kontakt s ochotníckou scénou. Osudy hier, veselé i smutnejšie príbehy či nepríjemnosti s uvedením hier na javiskách ochotníckych divadiel, nájdeme v každej kapitole (Polnoc bude o päť minút, Súhvezdie draka, Kar na konci roku, Strašne ošemetná situácia, Žobrácke dobrodružstvo, Meridián, Strieborný jaguár, Zlatý dážď, Pozor na anjelov, Kráľovná noci v kamennom mori, Právo na omyl, Peter a Pavel, Príliš odvážny projekt, Zvedavý rytier a krásna panna, Krvavý trón, Divožienky) a končí vydaním hry Maharadža z Royalu.

  Kapitoly dopĺňajú dobové fotografie, poďakovania autorovi či kresby. Spomienky spestrila ukážka zo seriálu Fanatici, hodnotiace slová divadelných kritikov Antona Kreta a Milana Poláka. Solovičove Polstoročie s ochotníkmi nie sú len spomienky, ale zároveň presvedčivý a triezvy dokument.

  Ján Solovič ochotníkov počas rokov tvorivej spolupráce  dobre spoznal – vysoko si ich cenil, čo potvrdil aj v televíznom seriáli Fanatici, ktorý síce nakrútili, ale neodvysielali. Téma divadelných ochotníkov na Slovensku je naďalej otvorená, treba ju však viac dostať do spoločenského a kultúrneho povedomia.

Lýdia Čelková