Moje srdce má prázdniny - Ľubica Kepštová

Ľubica Kepštová: Moje srdce má prázdniny, Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2008

  Vizuálna stránka literárneho diela – či už si to uvedomujeme, alebo nie – komunikuje s textom, a tento celok obrazu a textu potom komunikuje so svojím čitateľom. Z vizuálnych prostriedkov azda najvýraznejšie do vnímania textu môže zasiahnuť knižná ilustrácia. Tá svojou odvodenosťou, a zároveň relatívnou samostatnosťou premosťuje umenie slovesné s výtvarným, čím vytvára komplexnejší umelecký znak. Básnická zbierka Ľubice Kepštovej Moje srdce má prázdniny s ilustráciami Aleny Wagnerovej, ponúka čitateľovi dielo rovnocenne zaťažené textovo i vizuálne. Výrazná je najmä rezonancia poetík oboch umelkýň – ich dominantou je jednoduchá zvlnená línia – básne sú zväčša založené na rozvíjaní jedného motívu, čím „kreslia“ jemnú krivku.

  Kniha nenarúša len hranicu medzi výtvarným a slovesným umením, ale i hranicu medzi literatúrou pre deti a literatúrou pre dospelých. Kepštová, ktorú sme doteraz poznali najmä ako autorku literatúry pre deti, práve vďaka tomuto svojmu určeniu znovuobjavuje pre poéziu jej prapôvodnú magickosť a tajomnosť, znovuvytvára priestor poézie ako zázračnej krajiny. Lyrický subjekt – obyvateľka tejto magickej krajiny dovidí na sivý, zraňujúci svet, prijíma ho do seba, absorbuje bolesť a sklamanie, a pretvára ich tak, že sa tie stávajú homogénnou súčasťou čarovnej krajiny, a tak sú akceptovateľnejšie: „Dnes už viem, / že ma smútok nezabije. /  Ako čiernu mačku /  si ho vyložím na plece, /  posvietim si do tmy jeho očami. / Je prítulný, /  je tajomný, /  je krásny...“ Eufemizácia bolesti, zaujímavá štylizácia lyrického subjektu do roly čarodejnice, ktorú exotizuje i do polohy šamanky: „V noci som sa milovala / s čiernym leopardom. / To som ja / a moja spiaca duša“, ako aj rastlinné motívy Kepštovej zbierku spájajú s tvorbou jednej z najvýznamnejších slovenských poetiek – s tvorbou Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej, čím sa táto zbierka zaraďuje do línie slovenského ženského písania, a tú spätne i tvorivo rozvíja.

Ivana Hostová