Recenzia
Peter Naščák
16.04.2012

Moji miláčikovia – Multimediálne na deti – Zdana Studenková

Bratislava, Ikar 2011

Prvá dáma slovenského herectva Zdena Studenková v  posledných rokoch zabŕda aj do knižnej produkcie. Dôkazom toho sú dve knihy receptov, jedna kniha rozhovorov, no predovšetkým posledná knižka adresovaná deťom od troch rokov, ktorej by viac prislúchalo označenie multimediálny projekt. Spojením písaného, hovoreného a  spievaného slova s ilustráciami totiž „útočí“ na čitateľa z viacerých strán naraz.

V literárnej zložke knihy ide v podstate o tradičný model detskej beletristiky s primárnym zámerom naučiť deti čo-to o zvieratách, ktoré často stretávame, a najmä vybudovať si k nim pozitívny vzťah. Autorka si na to volí overenú metódu láskavo-maznavého príhovoru vo forme rozprávačskej interakcie JA a TY. Príbehy pravdaže koncipuje ako osobnú skúsenosť. V jedenástich kapitolách sa tak čitateľ prostredníctvom rôznych zážitkov rozprávačky oboznamuje so životom a  typológiou známych zvierat, akými sú slimák, žaba, škorec, korytnačka, finišujúc pri najtradičnejšej dvojici – mačka a pes. Konkrétnejšie, spomína sa tu napríklad, ako vyzerajú slimačie križovatky, žabí koncert a ich krycí manéver, čo za zariadenie má vo vnútornom uchu mačka a  načo je psovi toaletný papier. Mnohých priaznivcov Zdeny Studenkovej určite potešia aj niektoré milé drobnosti z jej života. Knižka je okrášlená trendovými (počítačovými) ilustráciami Dušana Pupalu, ktorým nechýba humor. Posledných dvadsať strán tvoria najmä texty a noty deviatich piesní, ktoré sa nachádzajú na priloženom CD Fra­gile deťom, plus profily autorky a skupiny Fragile. Keďže titulom Moji miláčikovia autorka naznačila, že témou budú jej obľúbenci, asi nie je náhoda, že autorom hudby je práve jej životný partner Braňo Kostka a  interpretom piesní, ktoré otextoval renomovaný Martin Sarvaš, jeho kapela. Myslím, že pri organizácii tohto projektu Studenková skvele zužitkovala svoje meno. Súčasťou CD je tiež sedem Studenkovou nahovorených príbehov z  jej knižky. Asi pre tých lenivejších čitateľov. Na záver ešte dodám, že moja dvojročná dcéra knihu prijala so široko roztvorenými očami a bez námietok, pričom mne zase najviac ulahodili „chytľavé“ piesne rozmanitého charakteru.