Recenzia
Michaela Geisbacherová
27.06.2008

Moji priatelia, moje lásky - Marc Levy - Šťastný koniec je len pre rozprávky

Šťastný koniec je len pre rozprávky

Šťastný koniec je len pre rozprávky

Marc Levy

Moji priatelia, moje lásky

Bratislava, Ikar 2007

Preložila Mária Gálová

Marc Levy (1961) sa práve vďaka tomuto titulu stal najčítanejším francúzskym autorom roku 2006. Popularitu si získal už prvým románom Et si c´etait vrai? (A čo ak je to pravda?) z roku 1999, v slovenskom preklade  s názvom Kým si bola v kóme (2001), ktorý bol v roku 2005 aj sfilmovaný.

Dej románu Moji priatelia, moje lásky nás zavedie do Londýna, do časti South Kensington,  kde koncentrovane žije frankofónne obyvateľstvo – Francúzi, Španieli a Taliani. Dve významné jazykové školy sem priťahujú aj veľa zahraničných študentov, preto je táto štvrť v najlepšom význame slova medzinárodná. Hlavní hrdinovia sú Francúzi, architekt Antoine a kníhkupec Mathias, ktorí sa po neúspešných manželstvách rozhodli, že si tu vytvoria nový domov pre seba a svoje deti, prvý má syna, druhý dcéru. Antoine už prostredie pozná, je v ňom zabývaný. Deťom, ktoré spája rovnako silné priateľstvo ako ich otcov, chce vytvoriť domov podľa svojich predstáv. Spolu s ním sa zúčastňujeme na rozhodovaní, ako bude vyzerať ich spoločný dom, aké pravidlá v ňom budú pre túto neštandardnú rodinu platiť. Keď si dvaja najlepší kamaráti stanovovali „domáci poriadok“, za najhlavnejšie určili dve zásady: k svojim deťom Emily a Louisovi nikdy nebudú volať opatrovateľku  a nikdy si domov neprivedú žiadnu ženu. Ako to už ale chodí, život prináša situácie, keď si povieme, že pravidlá sú na to, aby sme ich porušovali. Veď inak by nebolo o čom písať. Spoločný život otcov s deťmi prináša mnohé humorné situácie, najmä keď Mathias musí lavírovať medzi stanovenými pravidlami a svojou novou láskou... Traumy z rozvodu pomáhajú hlavným hrdinom prekonávať aj noví priatelia z Bute Street: majiteľka bistra Yvonna, ktorá nezištne poskytne priestory svojho bistra na obednú pauzu a vždy si  vypočuje deti aj ich otcov, dohliadne na deti, pomôže ako skutočná kamarátka. Kvetinárka Sophie tiež patrí ku koloritu „rodiny“ a pomáha Mathiasovi a Antoinovi riešiť bežné životné problémy. Ani ona nemá partnera a vo chvíľach, keď jej myseľ nezamestnávajú starosti o chod kvetinárstva, sníva o tom, že  sa jej život zmení a nájde blízku dušu. Antoinovi dáva písať listy pre svojho fiktívneho utajeného milého a pisateľovi listov trvá naozaj dlho, než mu dôjde, že tým milým je práve on. Zaujímavou postavou je aj bývalý majiteľ kníhkupectva, veľkorysý pán John Glover, ktorý sa zo štvrte odsťahoval a vedenie kníhkupectva prenechal Mathiasovi. Všetky postavy si nás získajú svojou hlbokou ľudskosťou, vnímavosťou k potrebám blízkych, dobrým srdcom a zároveň nás teší, že ani ony nie sú imúnne voči ľudským slabostiam. Moji priatelia, moje lásky je kniha o vzťahoch a túžbach, ako aj o spletitých cestách, ktoré vedú k ich naplneniu. A keďže v živote sa nekončí všetko šťastne ako v rozprávke, ani taký láskavý autor, akým je Levy, nedopraje každej románovej postave naplniť svoju životnú túžbu. Levyho príbehy majú silné autobiografické črty, ani tento nie je výnimkou. Viac o pozadí, ako aj o sfilmovaní tohto románu je na dvojjazyčnej (francúzsko-anglickej) webovej stránke autora www.marclevy.info.

                               Michaela Geisbacherová