Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011
Preklad Oto Havrila
Prvých pár strán tohto dielka čítate s nedôverou: Čo je to? Sci-fi? Triler? Katastrofická vízia prežívania po výbuchu atómovej bomby? A kto to rozpráva? Musí to byť dospelý, keď má v sebe toľko životnej múdrosti a skúsenosti... No je to celkom inak – a to, že sme pri čítaní upadli do mylných pocitov, vypovedá o autorovom majstrovstve, priam hrabalovskom „pábení“, hoci Moon z Alabamy je všetko iné, len nie hrabalovská óda na radosť zo života.
Moonov otec kedysi ako vojak vo Vietname zažil niečo veľmi zlé. Autor sa o tomto východiskovom bode zmieňuje v celej knihe len dvakrát, aj to veľmi okrajovo, no to bol zrejme leitmotív, prečo sa Oliver Blake spolu s manželkou a maličkým synom zriekol života v civilizácii. Prečo znenávidel vládu, ktorá ho v mene medzinárodnej pomoci donútila vraždiť a vďaka ktorej videl umierať svojich najlepších priateľov. Predal všetok majetok, zrušil účty a bez udania adresy sa odsťahoval. Myslíte, že na Kanárske ostrovy? Omyl. Do hustých, ťažko dostupných lesov Alabamy, kde líšky dávajú dobrú noc a civilizácia sa prejavuje len občasným hukotom vrtuľníka.
Moonova matka Caroline čoskoro zomrie a dvaja muži ostanú sami. Ani to ich neprinúti k návratu do civilizácie, lebo otec Oliver je rozhodnutý radšej umrieť, ako by si mal dať od vlády diktovať, čo má robiť a kde to robiť, koľko daní odvádzať a koho voliť. Naučí synčeka klásť oká a pasce a zvieratá v nich nenechať trápiť sa, ale milosrdne ich zabiť. Zabíjať len pre potravu, nikdy nie z dlhej chvíle. Zo zabitého zvieraťa spotrebovať všetky časti, vrátane čriev a šliach. Vyrábať z nich zbrane a naučiť sa dokonale strieľať. Desaťročný Moon pozná les a jeho zvuky ako indiánsky zved, vie pozorne sledovať stopy lesných zvierat, spať v noci v najtuhšej zime na zohriatej zemi, postaviť kolibku, do ktorej nefúka, a zbiť aj mocného chlapa – a naučí to aj vás, ak budete pozorne čítať.
Po nejakom čase dramaticky zomrie aj otec a na Moonovi je, aby sa rozhodol, čo ďalej. Chce sa dostať na Aljašku, lebo otec mu povedal, že tam žijú ľudia, ktorí si nechcú dať nikým diktovať, čo majú robiť. Situáciu desaťročného chlapca skomplikuje fakt, že celý veľký les, v ktorom stojí jeho dômyselná skrýša, kúpi istý pán Wellington a dá si v ňom postaviť dom, takže úkryt už nie je bezpečný. A až tu sa vlastne začína samotný príbeh plný dospeláckej krutosti, neprávostí a pomstychtivosti. Moon sa dostáva do pazúrov civilizácie s jej najodpudivejšou tvárou. Zakomplexovaný, nenávistný policajt Sanders, ktorý si na ňom vybíja svoje nízke pudy, stelesňuje všetko, pred čím Moon a jeho otec utekali. Navyše má Moon len desať rokov a dospelí si preto myslia, že si s ním hravo poradia, ak nie inak, tak s použitím hrubej fyzickej sily. Lenže otec ho vychoval v neotrasiteľnej viere, že je slobodný človek. Preto pretrpí väznenie, pobyt v chlapčenskom ústave, viaceré prevozy v aute, v ktorom mu vždy býva zle, putá na rukách i psí obojok na krku, až napokon zorganizuje premyslený útek z ústavu. Pomôže na slobodu aj ďalším chlapcom, no tí sa po krátkom čase zľaknú života v lese a chcú sa vrátiť domov, do nenávidenej polepšovne. Len jeden sa rozhodne ostať s ním – smrteľne chorý Kit, ktorý okúsil chuť slobody a verí, že to je viac ako otroctvo života s nevyhnutnými liekmi, v teple a suchu.
Knižka Moon z Alabamy symbolizuje všetky základné ľudské pravdy – lásku, úctu, dôstojnosť, právo na vlastné rozhodnutia a najmä schopnosť prežiť, ak je človek voľný. Moon sa napokon prekvapivo rozhodne pre možnosť, ktorú mu zákonite nadiktuje ľudská podstata. Čitateľovi prinesie nečakaný záver ľútosť, že sa končí príbeh húževnatého chlapca. No on sa možno iba začína...
