Recenzia
Jana Sokolová
28.05.2014

Morálne pohodlie

Agentúra Signum 2013

Ivan Kolenič najnovším útlym románom Morálne pohodlie potvrdzuje svoju povesť nonkonformného a kontroverzného autora, ktorá ho sprevádza od vstupu do literatúry. Kompozične dômyselne prepracovaný celok pripomína skladbu päťdejstvovej tragédie s katastrofou v závere.

Román nás prostredníctvom Gabriela vťahuje do svojskej spoločnosti excentrických postáv užívajúcich si večnosť rajskej slobody, telesnej a duševnej blaženosti v priestoroch tajomného kaštieľa. Táto detská harmónia slobody netrvá večne, postupne o ňu prichádzajú, aj keď sa dožadujú jej návratu. Značne oslabený dej otvára priestor surrealistickým, delirickým obrazom, plným anomálií, animálnosti a blúznenia. Kolenič vizuálne pretláča do popredia estetiku škaredosti, ktorú zdôrazňuje používaním dekadentného jazyka.

Hľadaním prapočiatku slobody prostredníctvom čistej ľudskej telesnosti autor zdôrazňuje abnormalitu neslobody, ktorou je ľudstvo zväzované. Vnútením pravidiel života a žitia hneď po narodení človek prichádza o absolútnu nezávislosť a sloboda sama sa mu stáva údelom, ktorý stratil. Nemožnosť návratu k slobode je skľučujúca a vrcholí v závere prózy. V strohej dejovosti, ktorá získava v kapitole História osady (Kniha Františkova) hmatateľnejšie kontúry, sa dá vytušiť odpor k zveľaďujúcej, hrabivej mamone jedinca a celej spoločnosti.

Román je príťažlivý aj vďaka dokonalému zobrazeniu atmosféry, jej precízne zachytenie osciluje medzi magickou harmóniou a chladnou temnotou, zároveň prostredníctvom miestami až ornamentálneho jazyka zdôrazňuje naliehavosť autorovho uvažovania a s ním spojenú symboliku. Počiatočné čítanie môže na recipienta pôsobiť šokujúco, no postupne sa tento pocit vytráca. Pretlak erotickosti a naturálnosti vyvažuje duchovný a intelektuálny rozmer románu i samého autora. K čítaniu Morálneho pohodlia si môžete hľadať cestu trochu zložitejšie, rovnako to môžete zavrhnúť alebo si to vychutnať ako ďalšiu literárnu lahôdku.