Vyhľadávanie
Vasilij Aksionov: Moskva–kva–kva, Bratislava, A. Marenčin – Vydavateľstvo PT 2008. Preklad Ján Štrasser
V románe Moskva–kva-kva v preklade Jána Štrassera si autor na pôdoryse historickej a politickej reality vytvoril priestor, v ktorom žije hlavná hrdinka Glika Novotkannaja a v nej sa snúbi predstava o dokonalom sovietskom dievčati, oddanom stalinským ideálom. Spočiatku má príliš vyhranené až naivné názory na lásku, no po čase podľahne bohémskemu šarmu básnika Kirilla Smeľčakova, ktorému v noci telefonuje Stalin a popíja s ním brandy. Vo vzťahu s ním sa mení na femme fatale a komplikuje život mladému študentovi Jurkovi Donderonovi. S ním do deja vchádza rozprávač Tak Takovič Takovskij, postupne rozpletajúci svoju identitu. Štvrtým obdivovateľom študentky, športovkyne – olympioničky a komsomolky Gliky je Žorž Mokkinakki, špión a letec. Jeho odvahe podľahne Glika úplne. Básnik Smeľčakov a letec Mokkinakki stoja v opozícii nielen v láske, ale aj vo vzťahu k Stalinovi, pretože Žorž pripravuje proti nemu spiknutie a Kirill je jeho obľúbenec. Túto pavučinou vzťahov sa sprevádzajú fantazmagórie dovedené do neuveriteľných až groteskných absurdít. Takmer všetky postavy predstavujú zašlú a „nafúknutú“ veľkosť sovietskeho Ruska. Túto bublinu sa snaží spľasnúť Tak Takovič, ktorého rodičia boli väznení v gulagu. Snaží sa Glike otvoriť oči, no až do konca zostáva presvedčená stalinistka.
Dej románu je rozkošatený na vyše tristo stranách. Posledná kapitola Po štyridsiatich dvoch rokoch vysvetľuje ďalšie osudy postáv. Niektoré skončili v zabudnutí, niektoré sa stali živými pamätníkmi prežitej doby. Glikina pamiatka zostáva v mysliach ľudí. Tak Takovič sa vracia po rokoch už do kapitalistickej Moskvy, vysvetľuje a spomína...
Vasilij Aksionov je bravúrny prozaik. Patrí k literárnemu disentu a v súvislosti s knihou Moskva-kva-kva je dôležité spomenúť, že jeho rodičia boli obeťami stalinizmu. V románe sa tento motív objavuje v popredí, od neho sa odvíjajú ďalšie osudy, životné postoje a názory postáv, predovšetkým mladých ľudí. Celý dej temperamentne podáva ironický rozprávač. V románe sa prelievajú rôzne motívy a počas čítania sa v nich začne strácať aj pozorný čitateľ, hoci dej románu plynie lineárne. Najprenikavejšou je paródia na socialistický realizmus, ktorú Aksionov okorenil prvkami fantasy. Prehnane vypointované postavy predstavujú nových hrdinov a už počas života tvoria legendu. Historické reálie sú skutočné, je možné ich chápať ako odkaz na sovietske dejiny ochutené absolútnymi výmyslami. Román je svojím humorom a intelektuálnou úrovňou literárnou udalosťou.
Lucia Blažeková
