Recenzia
Marek Zákopčan
06.11.2013

Most nad riekou Liffey - Marta Gergelyová

Most nad riekou Liffey

Koruna 2013

Hoci Marta Gergelyová nie je v literárnych vodách nováčikom (vo Veľkej Británii debutovala už v roku 2010 knihou Wanda´s Jigsaw), slovenským čitateľom sa svojou tvorbou prihovára prvýkrát. V novom, ale o to dynamickejšom vydavateľstve Koruna vychádza jej spoločenský román o hľadaní šťastia, lásky, no najmä o prekonávaní vlastných možností. Ústredná dvojica si získa vaše sympatie už od prvých stránok. Barbora je mladá prekladateľka, ktorá po nevydarenom vzťahu zotrváva v rodičovskom byte a voľný čas si okrem plávania vypĺňa kurzom anglickej konverzácie. Ten vedie pohľadný Ír Brendan, prichádzajúci do Bratislavy krátko po Nežnej revolúcii. Domáci stereotyp ho prinútil hľadať zmenu a po páde režimu v strednej Európe vycítil, že Slovensko je krajinou zmien, ktoré potreboval aj on sám. Po prvotnom „oťukávaní“ a náhodnom stretnutí na plavárni sa ich vzťah začne prehlbovať a obaja si uvedomujú, že v tom druhom našli spriaznenú dušu. Čo na tom, že pochádzajú z iných krajín a odlišného kultúrneho prostredia? Brendanovi učarila malebnosť Slovenska i krása tunajších žien, Barbora zas víta írsku schopnosť prispôsobiť sa a nebáť sa životných výziev. Spolu tvoria pár, ktorý stavia na pevných základoch nielen svoju lásku, ale i prácu. Založia si totiž realitnú agentúru a hoci v danom smere nemali takmer žiadne skúsenosti, všetko vyvážil ich entuziazmus a chuť žiť naplno.

Osud však často rozdá aj zlé karty a po rokoch sa ukáže, že každá bublina raz môže prasknúť… Prílišná snaha zarobiť čo najviac peňazí a vymaniť sa z príslovečnej chudoby, nevera a rodinné tajomstvá sa zahryznú aj do našich hrdinov, a tak musia opäť čeliť novým problémom. Či sa im podarí prekonať prekážky a konečne si spokojne vydýchnuť, pritom nie je vôbec isté…

Okrem dômyselne vykreslených postáv (a nielen hlavných, ale napríklad aj Barborinho strýka(?) Arnolda či jej rodičov) a rôznych časových úsekov musím pochváliť autorku za jej štýl a jazykové vyjadrovanie. Je vidieť, že má k rodnej reči blízky vzťah, čo sa odráža v stavbe viet a predovšetkým v ich obsahovej náplni. Hra so slovami, obraznosť a živosť zobrazovaného sú balzamom pre čitateľskú dušu. Kladom je aj reálne poňatie porevolučnej spoločnosti a pohľad na „zviditeľňovanie“ krajiny vo svete a budovanie nových európskych kontaktov. Vidieť, že Marta Gergelyová vie, o čom píše.