Vyhľadávanie
HladoHlas 2014
Čoraz viac kníh zo súčasnej slovenskej literatúry nás presviedča o tom, že spôsob písania našich autorov sa mení – dynamizuje sa, inovuje, je slobodnejší a viac prekvapuje. To platí aj o druhej knihe Petra Moskaľa Motorkár. Vzhľadom na autentickosť textu je v tomto prípade ťažké nestotožňovať autora s hlavným protagonistom.
Moskaľ patrí do silnej spisovateľskej generácie, kam môžeme zaradiť napríklad aj Michala Hvoreckého – obaja sa narodili v roku 1976. Spoločným menovateľom týchto autorov je akási až programová nespokojnosť so stavom spoločnosti, ktorú často artikulujú s využitím inovatívneho jazyka a originality štýlu s prímesou mladíckeho hnevu. Ďalšou charakteristickou črtou štýlu, osobitne Moskaľovho, je skvelý zmysel pre detail, ktorý sa manifestuje v schopnosti postrehnúť milé drobnosti a prepliesť ich s prvkami ilúzie. Stretávame tu objavné slovné hračky, keď v slúchadlách znie „perlový džem“... Moskaľ je hrdý, že píše v jazyku, ktorý má sedem pádov – nepodľahol celosvetovému trendu anglicizovania. Čitatelia naňho môžu byť hrdí tiež, a patrične si tak čítanie vychutnať. Pokiaľ ide o dej, kniha v mnohom čerpá zo zážitkov z cestovania, a dokonca by sme s trocha prižmúrenými očami mohli povedať, že Moskaľ sa v niečom približuje Kerouacovi. Text sa stáva mixom spomienok a snov, miestami nadobúda doslova surreálny charakter – prevažne v pasážach tvorených mužsko-ženským dialógom, ktorý reprezentuje odveký protiklad v medziľudských vzťahoch a dodáva textu napätie. Ale v konečnom dôsledku aj tak nie je podstatné, čo všetko Moskaľov motorkár zažil, ale skôr to, že to vôbec mal šancu zažiť – že sa vydal na cestu, na ktorej stretol „Alicu v krajine zázrakov opitú z jedného piva, ktorá vedela skamenieť od šťastia,“ a veľa iných zaujímavých aj nepochopiteľných ľudí a javov. Vydajte sa na cestu stránkami jeho knihy, garantujem vám, že neoľutujete.
