Recenzia
11.06.2013

Mozaika duše človeka – Andrea Berzáková

Bratislava, DAXE 2011

Debut mladej poetky z vydavateľstva DAXE v podobe útlej knižočky obsahuje 50 krátkych básní. Autorka ich skromne nazvala úlomkami. Úlomkami z duše človeka, ktoré poskladala do pôsobivej poetickej mozaiky. Jej krátke básne pripomínajú zdielnu, komunikatívnu, človečenskú poéziu všedného dňa, už roky zbytočne zabudnutú a opustenú. Stretneme sa tu aj s metaforickým obrazom nesúrodej dvojice, čímsi pripomínajúcej dva rozdielne koráby vzájomne po boku: odvážny sa nebojí búrok a bojazlivý zas nikdy nezdvihne kotvu, nenapne plachty, takže nikdy nemôže priniesť bohatú korisť z naplnenia životnej dráhy. Inšpiračným prameňom zbierky sú tak predovšetkým rozpory, protiklady lásky, straty a nálezy, stretnutia a rozchody. Vyjadruje to tiež bolestná otázka zamilovanej v ultrastručnej podobe: „Podľahol alebo odolal?“ Takto sa nás pokúša osloviť pôvabne mladá, azda aj trochu naivná poézia, ktorá však citlivým čitateľom kadečo napovie a naznačí, práve preto, že nie je zašifrovaným, prekomplikovaným rébusom. Pravda, sú tu aj náznaky zložitej poetickej obraznosti: „Trápila ho para z dymiacich dračích hláv... Most, ktorý predtým spájal dve neznáma, sa teraz potápal.“

V básni, ktorá dala názov celej zbierke, nachádzame tieto verše: „Pochopíš, že si sa zle nasmeroval, / mozog ťa pred láskou dostatočne nevaroval.“ To je na mladú poetku neobyčajne presná a gavaliersky nefeministická myšlienka! Dozaista oceníme aj zdanlivý paradox a poetickú provokáciu: „Si anjel, ktorý mi ukradol krídla!“ V zbierke sa striedajú nádeje s obavami, so smútkom, ale aj s bolestným vyrovnávaním. Rád som si zapamätal aforistický odkaz z básne Práva lásky: „Láska má všetky práva, práva života: / kedykoľvek sa narodiť, žiť a zomrieť.“ Spolu s poetkou si uvedomíme, ako plynie život: „Ani si nevšimneš, a zrazu – všetky zmysly odídu bez tvojho povolenia. / Iba ten šiesty kdesi na dne studne tíško hladuje a čaká.“ Nájdeme tu priehrštie ďalších myšlienok a pôsobivých obrázkov, napríklad: „Keď more penilo a piesok sa smial.“ No možno by mladá autorka mala trochu šetriť slzami, lenže zdravý cynizmus alebo aspoň otupenosť, prichádza až na dolnom toku života, pred vyústením do neznámych morí temnoty... Nuž, debut ukazuje a dokazuje, že sa zrodila poetka a je sympatickým prísľubom pre budúcnosť.