Vyhľadávanie
Christian Jacq: Mozart
Syn svetla, Brat ohňa, Esetin miláčik
Bratislava, Ikar 2007
Preklad Zora Sadloňová
Štvordielny knižný opus slávneho francúzskeho autora Christiana Jacqa venovaný Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi(prvý diel vyšiel v Ikare roku 2006 pod názvom Veľký mág) nielen potvrdzuje jeho vysoké renomé znalca najstaršej egyptskej histórie so všetkými jej tajomnými magickými a iniciačnými rituálmi, ale zároveň aj jeho hlboké preniknutie do tajomstiev i ducha európskeho slobodomurárstva, ktoré malo najmä v 18. storočí výrazný vplyv na formovanie moderného európskeho duchovného a spoločenského života, vymaňujúceho ho spod kurately katolíckej cirkvi. A tak je Mozartov príbeh v jeho podaní dramatickým životným príbehom tohto geniálneho hudobníka, „ktorého duch zostal ešte dlho uzavretý pod nánosom citov, ctižiadostí a sklamaní“, ako aj jeho postupným približovaním sa k slobodomurárstvu, prenikania do jeho iniciačných tajomstiev, egyptského ezoterizmu, obsiahnutého v Esetiných a Usírových kultoch, ktoré výrazne ovplyvnili aj jeho vrcholné, najmä operné diela.
Sprievodcom slobodomurárskou polohou Mozartovho príbehu je vo všetkých štyroch častiach tajomný egyptský mních Thamos, ktorého slobodomurárske spoločenstvá uznávali ako Najvyššieho neznámeho, posledného ochrancu a šíriteľa magických tradícii z doby faraónov. Thamos odchádza z Egypta a putuje po Európe, aby našiel Veľkého mága, ktorého urodil Usír po poldruhatisícročnom čakaní. Je ním práve Mozart. Keď ho Thamos spoznáva a oboznámi ho s jeho poslaním tvorcu veľkých hudobných diel, schopných „osvecovať temnoty“, je ešte uväznený v rodnom Salzburgu, v službách nenávideného arcibiskupa Colloreda, ktorý od neho vyžaduje úplnú podriadenosť. Mozartova sláva zázračného dieťaťa v Salzburgu pomaly hasla a napriek odporu prísneho otca Leopolda, rozhodne sa odísť do Viedne.
Druhá časť Syn svetla sleduje Mozartove začiatky vo Viedni. Zostáva tam po dramatickom rozchode s Colloredom v máji 1781. Thamos mu otvára cestu do viedenských slobodomurárskych lóží, ktorých členmi sú aj významné osobnosti rakúskeho dvora, napríklad barón von Swieten, stúpenec reforiem cisára Jozefa II. Mozartove kontakty so slobodomurármi od začiatku sleduje tajná služba grófa z Pergenu (a táto postava rovnako „verne“ sprevádza Mozarta až do posledných chvíľ jeho života a vytvára tak zaujímavý príbehový „negatív“ postavy grófa Thamosa), ale Jozef II. je v tom čase zaujatý Mozartovou hudbou a jeho názor na slobodomurárov je pozitívny. „Či nepresadzujú bratstvo, ktoré ľudstvo tak potrebuje? Neuzatvárajme sa pred novými myšlienkami,“ reaguje na Pergenove obviňovanie. V čase komponovania opery Únos zo serailu sa Mozart zoznamuje s Konstancou a proti otcovej vôli sa s ňou v auguste 1782 ožení. Jacq v tejto i v ďalších častiach opisuje ich manželské spolužitie ako harmonické, plný lásky a vzájomného porozumenia aj napriek ustavičným finančným ťažkostiam a smrti ich troch detí. Na jednej z posledných skúšok Únosu zo serailu, 16. júla 1782 v Burghteatri, sa zúčastnil aj Jozef II. Po prvých tónoch sa „celkom zahĺbil do hudby“ a po skúške predniesol slávnu, mnohokrát citovanú vetu: „Príliš krásne pre naše uši, môj milý Mozart, a priveľa nôt“. Mozart reagoval odvážne: „Len toľko, koľko treba, Vaše Veličenstvo“. Opera mala veľký úspech a pod vplyvom Thamosa sa do Mozartovej hudby dostalo veľa zo slobodomurárskej symboliky. V decembri 1782 Mozarta prijali do Lóže dobročinnosti a prešiel prvým zasvätením do tajomstiev slobodomurárstva.
V tretej časti Brat ohňa sa z Mozarta stáva slobodomurárskym tovarišom, v januári 1785 je povýšený na majstra a jeho bratia ho privádzajú k „veľkým tajomstvám a odovzdávajú mu všetky kľúče, ktoré mu poslúžia pri tvorbe magických diel, ktorých oslnivosť prekročí hranice svojej doby“. Objavuje sa postava Salieriho a jeho intrigy (ako dementný starec potom tvrdí, že on dal Mozarta zavraždiť), stupňuje sa jeho prenasledovanie tajnou službou, ale Mozart napriek tomu horúčkovito skladá nové a nové klavírne diela a od októbra 1785 aj Figarovu svadbu, svoju veľkú iniciačnú operu. Premiéra je už v máji 1786, uvedú ju s veľkým úspechom aj Prahe, kde Mozart na začiatku roku 1787 „zažije vrchol svojej slávy“ a dostane finančne mimoriadne atraktívnu ponuku na skomponovanie novej opery Don Giovanni. V záverečnej časti cyklu Esetin miláčik sa Mozart síce môže tešiť z oficiálneho miesta na cisárskom dvore so slušným platom, ale jeho hudba akoby už vyšla z módy. Prichádza rok 1789, revolúcia vo Francúzsku, cisársky dekrét, ktorý stanovil, že vo Viedni môžu zostať iba dve slobodomurárske lóže – Lóža pravdy a Lóža korunovanej nádeje, kam patril aj Mozart. Po smrti Jozefa II. vo februári 1790 sa začína otvorené prenasledovanie slobodomurárov. Napriek nedostatku peňazí a zhoršujúcemu sa zdraviu, Mozart pokračuje vo svojej hudobnej „iniciačnej ceste“ a skomponuje Čarovnú flautu, dielo, ktoré okrem geniálnej hudby v „oceáne hlúposti a netolerantnosti“ predstavuje to podstatné, „dych slobody a nádeje“. Takto vytvorené dielo sa nepáčilo ani cirkvi, ani novému cisárovi, a dokonca ani mnohým slobodomurárom. Choroba, možno spôsobená otravou, ale predovšetkým asi nesmiernym prepínaním fyzických síl (vyše šesťsto vytvorených diel, ktoré sú dodnes živou súčasťou svetového hudobného dedičstva) urýchlila Mozartov koniec. Dodýchal necelú hodinu po polnoci 5. decembra 1791. Jeho posledným dokončeným dielom bola slobodomurárska kantáta Hlasno zvestuj našu radosť.
A do čoho sa prevtelilo božské ká tohto veľkého hudobného mága, syna svetla, brata ohňa a Esetinho miláčika? Prekvapujúcu odpoveď nájde čitateľ v epilógu knihy. Je aj potvrdením autorovho veľkého románového majstrovstva. Vzrušujúci príbeh Mozartovho života, hlboké poznatky o celom jeho hudobnom diele a odkrytie slobodomurárskych zdrojov jeho inšpirácie robia z tohto štvordielneho cyklu jedno z najhodnotnejších diel o Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi. Vďaka vydavateľstvu Ikar sa s ním môže teraz zoznámiť aj slovenský čitateľ a umocniť si tak svoj zážitok z Mozartovej nesmrteľnej hudby.
Marta Balážová
