Recenzia
Barbora Baranová
22.08.2000

Môže byť aj horšie

Jaroslav Rumpli: Svet je trest

Bratislava, Slovenský spisovateľ 1999

Jaroslav Rumpli považuje vlastnú tvorbu ,,za ohrozenie dobrej povesti svojej rodiny a seba nepovažuje za nič". Rovnako kritické slová použil aj v akomsi prológu svojej knižky Svet je trest. Začína ju varovaním: ,,Kniha je nevhodná pre všetky vekové kategórie vrátane mŕtvych. Bez návodu na použitie. Poučenie? Nijaké. Nečítajte!" (s. 5) . Takýmto odmietavým postojom si prilákal čitateľa. Ľudí nezaujímajú úžasné a bezchybné diela, chcú sa pobaviť na outsideroch a vydedencoch spoločnosti. Potrebujú vedieť, že sa nájde niekto, kto je na tom ešte horšie ako oni sami. A práve z tohto poznatku vychádza aj Jaroslav Rumpli.

Dva paralelne prebiehajúce a navzájom sa dopĺňajúce príbehy tvoria jadro knihy, ktorá je okrem iného aj plná filozofie a ,,pseudoúvah". Prvý príbeh sa odohráva v minulosti a zachytáva hrdinu, vystupujúceho pod skomoleným menom Violent, v Anglicku, kde pracuje ako pomocník u Dazerovcov. Fredy Dazer je živou mŕtvolou, chlapík postihnutý svalovou dystrofiou, pripútaný na vozík a dýchací prístroj. Hýbať dokáže iba prstami, ale za to svojimi rečami rozhýbe celý dom. Hrdina postupne odhaľuje svoju nenávisť voči Dazerovcom (zámerne im likviduje mačky, ničí rybníček, ,,z nešikovnosti" ubližuje Fredymu...), stretáva faloš a pretvárku -- Fredyho manželka má milenca. Z obyčajného pomocníka sa mení na detektíva, ba priam špióna, aby mohol pred svojím návratom domov dať Fredymu ,,milý darček" -- dôkazový materiál o nevere jeho ženy.

V druhom príbehu, odohrávajúcom sa už v prítomnosti, je sám hrdina po autohavárii, ktorej vinník z miesta činu ušiel, podobne postihnutý ako Fredy: ,,Žiť, živoriť, žimierať. Žiarliť na zdravých? Nie, to nám s Fredym ani nenapadne. Vieme, že všetci dopadnú rovnako. Keď už, tak sem-tam závistlivo pokukneme po nejakom menšom chudákovi. Keby som tak ja mal iba jednu nohu odtrhnutú ako tamten chlapík? Aj bez rúk by sa všeličo dalo, tá pani môže aspoň chodiť. Vraj radšej sa nehýbať ako nemať v hlave! Jazdec bez hlavy ju nemal vôbec, a čoho všetkého bol schopný." (s. 49). A tak jeho zámer odpracovať si službu pri telesne postihnutom v predstihu, ak by sa mu neskôr stalo čosi podobné, našiel uplatnenie. Aj v jeho dome sa po príchode pomocníka, Rusa Vladimira, odohráva niečo tajomné. Aj Vladimirovi sa občas ,, pošmykne" ruka. Mení sa aj syn Erik. Domov chodí neskoro, Vladimirovi sa radšej vyhýba, jeho obrázky sú plné čiernej, žltej, silnočervenej a sivej farby... Čo to má všetko znamenať? ,,Správnemu" detektívovi Violentovi to tentokrát trvá dlhšie. Kniha vám priamo neprezradí, čo sa deje, tu už musíte čítať aj medzi riadkami. Okrem tejto ,, udalosti" dostáva hrdina anonym s iniciálami osoby, ktorá ho v ten osudný deň zrazila autom. Bude pátrať aj po nej? Uvidíte...

Rumpli v svojom debute dokázal spojiť napätie príbehu, vnútorný zápas a reflexiu doby.

Barbora Baranová