Vyhľadávanie
Mozgové šapitó
Miloš Janoušek: Vianoce v Beatleheme
Bratislava, Dilema 2000
Úloha bonvivána, ktorý sa zabáva na tom, ako sa iní vzrušujú a krútia hlavami a nosmi nad jeho umeleckým vyčíňaním je neodolateľná. Niet hádam človeka, ktorý by celkom vedome nechcel aspoň raz byť pánom situácie, zorganizovanej výlučne ním samým a zároveň žať ovocie vlastnej práce ako jej spokojný, dobre upečený divák.
A tak sa smejeme. No pritom rozmýšľame. Cez smiech nepozorovane vypúšťame slzy. Nad nami samými i nad celým ľudstvom. Vulgárna intelektualizácia v nás vyvoláva otázky o zmysle samotného hĺbania, kombinovania, zosmiešňovania a klaunovskej glorifikácie čohokoľvek. Janoušek je z tých, čo majú dosť nevyberanej fantázie, disponuje pozoruhodnými náhodnými šľahmi, ktoré raz trafia do čierneho, inokedy opäť celkom mimo. A čo je najdôležitejšie: sú nehanebné až strach!!!
Neochota byť viac obetným baránkom je zrejmá už z jedného z prvých textov knižky pod názvom passion play: „a taká sláv / nie ďakujem / nechcem“ (s. 15). Radšej nám autor ponúka zopár ostrých tónov a divokých kadencií rokentrolu a svižne rozbieha bítnické pastorále.
Grotesknosť jeho umeleckých odrhovačiek dokumentuje aj síce nie nový, no stále živý názor, že na Slovensku sa všetko začalo skôr, a to už Jánošíkom: „nedýchateľne až k zaduseniu / punkáči tancovali pogo / s terchovskými ciframi / skinheadi nevraživo pohľadmi / premeriavali vrkoče hôrnych chlapcov / jánošíkovgajdošíkovuhorčíkov...“ (Vianoce v Beatlehemne). Ľudoví buričskí bítnici sú prosto v nás.
Insitné prevleky spôsobujú, že texty nie sú homogénne. Čo ich spája okrem prítomnosti v jednej knižke? Vážnosť i tragické, bezmocné výkriky, „uľavenia si“. Stačí to? Možno skôr práve nezmyselnosť a absurdita ľudských činov. Ich násilné opakovanie napriek zrejmému nesúladu s okolitou situáciou. Verklíkovanie, ktoré odhaľuje našu zmechanizovanosť, s akou sa pozeráme na svet, našu pohodlnosť meniť postoj k nemu prv, než on zmení svoje správanie k nám, skôr než sa naše súhvezdia zrútia z nebeskej slávy.
Janoušek je dobrovoľný šašo, ktorý v momente, keď nad ním mávnete rukou, vám okamžite dá najavo, že ste sa práve zmýlili. A to sa hodí každému z nás. Bez rozdielu.
Martin Gajdoš
In: Knižná revue, roč. XI, 12. 12. 2001, č. 25 – 26, s. 5.
