Vyhľadávanie
Bratislava, ikar 2012
Zločin. Vina. Trest. Svedomie. Ľahostajnosť. Spoločnosť a jednotlivec…
Súdny systém je zložitou mašinériou súdnych protokolov. Na jeho pozadí zostávajú skryté myšlienkové pochody obžalovaného. Ísť do vnútra „zločinca“ je takmer nemožné. Iba na základe objektívnych dôkazov sa dá usvedčiť ho . Čo sa deje vo vnútri obžalovaných, je neviditeľné. Ladislav Hanniker, prokurátor vo výslužbe, ktorý píše knihy zo súdneho prostredia, sa pokúsil preniknúť k tejto podstate. Kniha Mreže je skôr o živote odsúdeného, ako o tom, čo sa deje v súdnej sieni. O tejto tienistej stránke spoločnosti sa často nehovorí. Ani o dennodennej rutine, šikanovaní a nekonečnom rozmýšľaní nad vlastnou vinou.
V osemnástich poviedkach sú osudy iba načrtnuté, lebo každý by vystačil na samostatnú knihu. Príbehy majú chronologickú postupnosť, a teda môžeme sledovať, ako po 17. novembri 1989 vplývala sloboda na zločinnosť. Niektorí podľahli vábeniu pozlátka a iní sa iba nevedeli vpratať do kože ľudskosti. Ale ani súčasná doba si neporadila s neduhmi spoločnosti, a tak sú zločiny na jednej strane sofistikovanejšie a na druhej brutálnejšie.
Hannikerove opisy sú šťavnaté, ale niekedy tým poviedky strácajú svoje tempo. Hoci sú písané jazykom odsúdených, alebo ich nárečím, tým, že sa niektoré príbehy odohrávajú na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia, môžu pôsobiť zastaralo. Hanniker však tak zachováva atmosféru doby. Na druhej strane sú niektoré monológy napísané veľmi literárne. To však knihe dáva väčšiu umeleckú váhu, aby neskĺzla do roviny čiernej kroniky. Poviedky majú šokujúce konce s tragickým vyvrcholením, no niekedy aj s vtipnou pointou. Hanniker nám ukazuje väzenský svet s jeho vlastnými zákonmi, rituálmi a hierarchiou. Pre autora je dôležitý príbeh ľudí. A paragrafy tu visia nad ľudskými osudmi iba ako Damoklov meč. Kniha Mreže je úzkostlivou úvahou nad vinou a trestom. Ale je aj o rozhrešení, viere a nádeji. Veľmi silná je v rozmýšľaní odsúdených, keď vnútorné monológy sú ako horiace svedomie, ktoré ich bičuje.
