Vyhľadávanie
Spisovateľovi Pálovi Százovi (1987) vyšla prvotina Arcadia (2011) v maďarskom jazyku, tak ako aj jeho druhá kniha Mŕtva zem, mŕtve dievčatá (Kalligram 2014), ktorú však preložila do slovenčiny Gabriela Magová. Zbierku tvorí sedem poviedok a ich hlavným motívom je labyrint alebo sieť príčin a následkov.
Tento motív vyplýva zo snahy o vyjadrenie osudu, kauzality javov, karmy. V poviedke Neznámy nie je len jedna budúcnosť, ale tvorí ju množstvo variantov a príčinno-následných vzťahov medzi nimi, ktoré v ich zložitosti a zdanlivo nekonečnom reťazení nie sme schopní mysľou obsiahnuť. Navzájom sa preskupujú, ovplyvňujú a menia podľa toho, aký variant sa stane v prítomnom okamihu. Príbehom v podobe siete príčin a následkov je aj poviedka Boh na teba nie je zvedavý. Na malom priestore sa tu stretajú a v rýchlom slede striedajú mikropríbehy viacerých postáv epizodického charakteru, čo svojím konaním ovplyvnia život inej postavy. Protagonista vedome či nevedome kreuje ďalší príbeh až do nekonečna len zdanlivo, v kruhu sa vracia späť k východiskovej príčine. Poviedka Minotaurus motív labyrintu obsahuje už v samotnom názve. Hlavná postava sa tu opätovne nachádza a zase stráca vo výsledkoch rozmanitosti vlastnej tvorivosti, ktoré na konci akoby už prestali byť dôsledkom tvorivej činnosti človeka a stali sa príbehom jeho života. Postava pohltená tvorivou činnosťou ako príčinou vlastného konca vystupuje aj v poviedkach Škvrny na stene a Šum. V poviedke Šum vzniká viacúrovňová narácia, pripúšťajúca kombinácie jednotlivých rovín fikcie a časopriestorový presah medzi nimi. Labyrintom v prvom z menovaných textov sa stáva predstavivosť hlavnej postavy, ktorá víťazí nad pamäťou, reálnymi spomienkami a sama sa stáva realitou. Na rozdiel od hlavného hrdinu poviedky Minotaurus tu protagonista dokáže svoje vidiny, svoje nové spomienky ovládnuť, a aj keď stratí schopnosť rozlišovať medzi vidinou a spomienkou, nadobudne novú schopnosť vytvárať vlastné svety.
Autor v experimentálne ladených prózach nadväzuje na poetiku nového románu, najmä na Alaina Robbe-Grilleta a Michela Butora. V tomto zmysle je veľmi pôsobivá opisná forma narácie. V poviedke Triptych funguje opis predmetov ako opis nástrojov umožňujúcich konkrétny zvukový jav zložený z pohybu vnímajúceho a z mestskej premávky. Zorný uhol je tak v istom zmysle akustický, resp. je len akousi bránou vnímania univerzálnejšieho jazyka, akým zvuk bezpochyby je.
Všetky postavy v poviedkach mladého spisovateľa hľadajú zmysel života a tvorby, no strácajú sa v nekonečných labyrintoch vlastného uvažovania. Nádej však umiera posledná...
