Vyhľadávanie
Imrich Ruisel
Múdrosť v zrkadle vekov
Bratislava, Ikar 2005
V protiklade so sebavedomým úvodom, v ktorom autor nazýva vlastnú monografiu dielom, stoja vágne tvrdenia (takmer nulovej výpovednej hodnoty) o tom, že múdrosť je typom poznania intímne spojeným s ľudským úsilím a ašpiráciami v rôznych dobách a regiónoch a že v súčasnosti sa jej venuje pozornosť najmä v rámci vied o človeku. Polemizovať sa dá aj s autorovým názorom, že otázka, čo je múdrosť, je v podstate umelá. Musíme však súhlasiť s jeho konštatovaním, že značná obsahová zložitosť problematiky múdrosti sa prejavila aj v obsahu monografie, a to nielen v jeho štruktúrovaní, ale aj v samom obsahu monografie. I. Ruisel si stanovil mimoriadne ambiciózny cieľ, a tak nevyhnutne naráža na úskalia. Veľmi široký záber -- tak z hľadiska historického mapovania problematiky, ako aj zo vzťahu fenoménu múdrosti k ostatným fenoménom a činnostiam osobnosti --neumožňuje, aby sa mohol dostatočne koncentrovať na zvolené oblasti skúmania. Navyše autor si ani nevymedzil priority. Tým sa zákonite odsúdil na fragmentárne spracovanie problematiky a na konci knihy má človek dojem, že mu ponúkol z každého rožku trošku.
Monografia má ambíciu podať obraz o chápaní múdrosti v priereze dejín -- od staroveku (Orient, Grécko, Rím), s osobitným zreteľom na Starý a Nový zákon, cez stredoveké a novoveké filozofické myslenie až po súčasnosť, kde zameriava svoju pozornosť najmä na psychologické koncepcie. Exkurzy psychológa do filozofie sú odvážnym rozhodnutím. Treba však priznať, že autorov výber a interpretácia „filozofických dejín múdrosti“ sú z pohľadu filozofie skutočne nekonvenčné a istým spôsobom aj podnetné.
Michaela Geisbacherová
