Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011
Preklad Otakar Kořínek
Neskutočne krásny, ako pavučinka jemný a pritom krutý román tureckého nositeľa Nobelovej ceny Múzeum nevinnosti je uchvacujúce dielo o každodenných ľudských veciach, nenafúkané, bez veľkých slov, presne vyhmatávajúce tepnu, ktorou prúdi život.
Kemal je syn z bohatej rodiny, ktorý sa má čoskoro výhodne oženiť. Snúbenica Sibel je krásna, vzdelaná a jemná, všetci mu ju závidia. Všetko je zdanlivo tak, ako má byť. Aby jej Kemal dokázal, že je aj pozorný, ide jej kúpiť kabelku, ktorou sa nadchla, keď šli okolo obchodu.
A v tom obchode Kemala stretne osud. Neohlasujú ho fanfáry, vodotrysk ani ohňostroje. Jednoducho tam za pultom nájde mladučkú Füsun, neuveriteľne krásnu a čistú bytosť. A rieka s dvojitým riečiskom sa rozbehne...
Prečo si reálne rozmýšľajúci mladý muž urobil z obyčajných predmetov každodennej spotreby fetiše? Prečo ich chráni a opatruje ako oko v hlave? Či vari nevie, že veci nemajú hodnotu – iba tú, ktorú im prisúdime my, ľudia? City sa nedajú uchovať v kúsku látky, voňajúcom po sviežej dievčenskej pokožke, ani v popolníku, kde milovaná zahasila cigaretu, ani na ulici, kde pred chvíľou vykrvácalo obetné jahňa. Alebo je to inak?
Každý spisovateľ má právo rozhodnúť sa, ako podá svoju víziu sveta. Ak sa mu to podarí tak, že sa pritom stotožní s pohľadom a vnímaním väčšiny čitateľov, je to dobrý výsledok. Ak však ponúkne celkom nový pohľad a čitateľov tým úplne vtiahne do svojho sveta, je to vynikajúci výsledok.
Pamukova poetická, hoci životne krutá próza plynie ako vody veľkej rieky. Zavše sa vráti do minulosti, aby si pripomenul niečo, čo už vtedy dávno ovplyvnilo jeho terajší život. Zavše sa zasníva, aké by to bolo, keby sa toto a toto nebolo stalo, alebo sa stalo inak, alebo sa rozhodol, že to neurobí či nepripustí. A popritom nás stihne nenápadne upozorňovať: aha, aj v tomto kútiku života je niečo čarovné, pozrite, aj tento obyčajný futbalový zápas dokáže v človeku prebudiť city a radosť, aj tento jednoduchý obed vypovedá o rodinnej súdržnosti, ale aj malých tragédiách...
Pamukov skvostný román sa číta jedným dychom, no treba pri ňom aj premýšľať. Nevyhýba sa tým najzákladnejším veciam života, o ktorých sa však mnohí autori hanbia písať. Napríklad o strate panenstva. O podvodoch. O snoch. O zvláštnej, zdanlivo čistej morálke. A napriek dramatickému deju a tragickému záveru – alebo práve preň, lebo nič nenapíšeš lepšie, ako to zorganizuje tvoj osud – je toto dielo také skutočné ako život sám.
