Vyhľadávanie
Škrípajúcemu vzťahu olej nepomôže
Maxim E. Matkin: Mužské interiéry, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007
Matkinove Mužské interiéry sa napriek tomu, že boli na pokračovanie publikované na internete (alebo aj vďaka tomu?) výborne predávajú. A na základe môjho súkromného prieskumu sa aj čítajú. Mladšie ročníky trošku zaskočilo, že autor sa venuje „starým”, teda štyridsiatnikom.
Ošúchaný a vďačný ľúbostný trojuholník je priestorom na rozkrytie partnerských vzťahov a konfliktných aj humorných situácií. Hlavný hrdina Gregor, nezodpovedný hazardér vo vzťahoch aj v podnikaní, kľučkuje medzi manželkou Lolou a milenkou, a ani mu na um nepríde, že aj Lolina trpezlivosť a tolerantnosť má svoje hranice. Upozorní ho na to otec, dvakrát rozvedený chlap vie svoje, nevestu má rád a chce s ňou naďalej hrávať šach, v nedeľu s ňou obedovať, lebo, ako hovorí „inú ženu nemám, len tú tvoju“. Gregor dá (s nechuťou) na jeho radu a ako odpustok pre seba kúpi Lole dom. Milenky sa však nevzdá, boja o svojho muža sa však nevzdáva ani Lola.
Matkin túto manželskú krízu zaznamenáva ako nezúčastnený pozorovateľ. Jednoducho referuje, čo sa dialo u milenky, čo sa deje doma. Bez analyzovania a hlbšieho ponoru do motívov konania. Tie sú predsa jasné. Lola chce svojho muža, svoju rodinu, vysnívaný dom, v ktorom ako udržiavateľka ohňa bude vypekať koláče a vychutnávať si obyčajné ženské šťastie. Milenka Šeri, vlastným menom Anička, chce to isté, ale vybrala si nesprávneho muža, lebo on práve od tepla rodinného krbu uteká.
A ešte tu máme Elvisa, Gregorovho syna. Tento ani chlapec, ani muž svojimi pubertálnymi hláškami vnáša do príbehu humor a jednoznačnými postojmi aj isté napätie, otcovu neveru vníma nielen ako zradu matky, ale aj seba.
Až na hranici gýču balansuje Matkin v motíve domu obrasteného brečtanom. Lola nájde intuitívne ukrytý kľúč od bránky, majiteľka, stará pani pripomínajúcu slečnu Marplovú, Lole hovorí, že v dome môže byť šťastná, len ak ju „niekto skutočne zo srdca miluje“. Gregor svojej žene splní túžbu a dom kúpi. Tá sa oň s láskou stará a jednostaj ju trápi škrípanie veterníka-kohútika. Vyškriabe sa na strechu a jej pochabú snahu riskovať život kvôli jeho naolejovaniu a umlčaniu škrípania zastaví len zúfalá synova prosba, ktorý cíti, že ak aj kohútik prestane škrípať, vzťahy škrípať neprestanú. (Neskôr, keď kohútik škrípať prestane, je Lola v dome skutočne šťastná.)
Rovnako ako v predošlých knihách Matkin využil svoj rozprávačský talent, schopnosť zaujať čitateľa a banality skĺbiť so skvelými postrehmi vo vtipných dialógoch, nepresolil to erotikou a aj s vulgarizmami tento raz pracoval zmierlivo. Jeho obraz manželskej krízy pobaví, vyvolá negatívne aj pozitívne emócie, pocit, že túto scénu musel Matkin odkukať z vašej kuchyne či spálne, alebo zo života vašich známych, jednoducho zaujme a vtiahne do textu. Záverečná idyla s bábovkou je síce riadne presladená, ale happy end čitateľ predsa očakáva. Matkin svojich čitateľov neprekvapil, ale ani nesklamal.
A aká je odpoveď na otázku zo záložky, prečo majú muži milenky? Podľa Loly: „Som obrátená dovnútra...Všímam si hlavne muža a syna. Žijem pre nich. Gregor je obrátený von... hľadá, čo je zaujímavé vonku.“ Správnou odpoveďou však skôr je: „Lebo medveď.“
Antonia Bednáriková
