Vyhľadávanie
John Searl: Myseľ, jazyk, spoločnosť
Bratislava, Kalligram 2007. Preklad Dezider Kamhal
Vplyvný súčasný americký filozof John Searle, známy predovšetkým svojimi prácami z oblasti teórie intencionality a rečových aktov, ktorý neobišiel ani filozoficky populárne problémy vedomia, sa vo svojej útlej knižke Myseľ, jazyk, spoločnosť snaží poukázať na vzťahy medzi psychickými stavmi, jazykom, sociálnou skutočnosťou a našou koncepciou sveta. Ako jeden z mála sa touto knihou vlastne podujal rekonštruovať zašlú slávu systematickej filozofie.
Metódu, ktorú si volí, je logická analýza. Analýzou mysle, ktorá tvorí argumentačnú os knihy, postupne odmieta dualizmus (mysle a tela), materializmus, či redukovateľnosť vedomia na nervové udalosti. Putom, ktoré spája myseľ so sociálnou skutočnosťou je jazyk. V ňom je kódované, čo si ľudia myslia, ale aj to, ako medzi sebou komunikujú, a tým vytárajú jazykovú skutočnosť. Kľúčovým pojmom sociálneho sveta je intencionalita, ktorú ďalej rozoberá. Searlovým zámerom je nadviazať na „osvietenskú víziu” poznateľnosti sveta, ktorej zavŕšením sú podľa neho dve veľké postavy matematiky a filozofie prelomu 19. a 20. storočia: Gottlob Frege a Bertrand Russell.
Po vážnych zlomoch, ktoré naše poznanie sveta takpovediac „postihlo“ v prvej polovici 20. storočia v podobe Eisteinovej teórie relativity, Russellových paradoxov v teórii množín, atakujúcich nespornosť matematiky, Freudovho objavu nevedomia, Gödelovho dôkazu neúplnosti matematiky, Kuhnovým a Feyerabendovým poukázaním na iracionálnu stránku samotnej vedy, a napokon tvrdení kvantovej fyziky, že fyzikálna skutočnosť je na najzákladnejšej úrovni indeterministická a človek-pozorovateľ sa vlastne podieľa na vytváraní tejto skutočnosti, Searl ponúka protiargumenty v nádeji, že zachová ucelenosť obrazu sveta a s ňou aj jeho poznateľnosť. Aj keď niektoré z nich nemusia vyznieť celkom presvedčivo (a mňa Searl určite vo všetkom nepresvedčil), dokáže filozofovať neuveriteľne podnetne a zaujímavo. Navyše svoje argumenty opiera o mnohé výsledky vedy, čo vo filozofickej tradícii nebývalo zvykom (dokonca od 19. storočia išlo priam o konkurenčné „obrazy sveta“), čím spoluvytvára nový spôsob filozofovania.
Na záver s potešením skladám poklonu „zasvätenému“ slovenskému prekladu, ktorého autorom je Dezider Kamhal.
Richard Cedzo
