Recenzia
Klaudia Gibová
26.05.2008

Myslenie o preklade - Obraz moderného prekladu

Obraz moderného prekladu

Myslenie o preklade, Bratislava, Kalligram – Ústav svetovej literatúry SAV 2007. Zostavila Libuša Vajdová

 Publikácia Myslenie o preklade predstavuje kolektívne dielo – zborník osobností slovenskej a českej translatológie. Štúdie v zborníku odzneli najskôr ako prednášky v sérii grantových projektov, neskôr boli prepracované a doplnené. Prinášajú základné informácie prekladových školách, ich kritiku, mená autorov, názvy ich diel a príslušný pojmový aparát.

  Práca je veľkou pomôckou pre čitateľa orientovaného v problematike, ukazuje dynamiku rozvoja translatológie, interdisciplinaritu, ale aj výrazný intelektuálny, vedomostný a kulturologický záber autorov prezentovaných štúdií. Zborník zachytáva úroveň myslenia o preklade od momentu, keď bolo vo svete recipované dielo J. Levého, A. Popoviča a J. Holmesa a pre slovenského príjemcu je potešiteľné, že nasledujúce zahraničné školy na ne nadviazali. Je preto škoda, že sa v publikácii nenašlo miesto pre príspevok o vývine myslenia o preklade na Slovensku v postpopovičovskom období.

  V prvej štúdii autorka Libuša Vajdová rozoberá problematiku izraelskej teórie polysystémov Itamara Even-Zohara a Gideona Touryho, čiastočne aj belgickú systémovú školu, reprezentovanú José Lambertom a konfrontuje ich s českým a slovenským myslením o preklade, čím naznačuje prirodzenú kontinuitu základnej línie teoretického myslenia o literatúre vo svete.  

  Edita Gromová sleduje myšlienky tzv. manipulačnej školy, alebo deskriptívnych štúdií, idúce za hranice polysystémovej teórie. Zuzana Jettmarová sprostredkúva jeden z najaktuálnejších trendov súčasnej translatológie z hľadiska sociologických koncepcií spoločnosti - reflexiu prác sociológa Pierrea Bourdieua. Publikáciu ďalej dopĺňa štúdia Vladimíra Biloveského a Miroslavy Šramkovej. Analyzuje sa v nej vklad anglickej školy teórie prekladu, orientujúcej sa najmä na lingvistický výskum s občasným presahom do kulturológie. Autori upozorňujú na teórie klasikov prekladu Johna Catforda, Mony Baker, Susan Basnett a Michaela Cronina v oblasti tlmočenia. Jana Rakšányiová zúročuje svoj rozhľad a vedomosti v štúdii Interdisciplinárnosť a funkcionalita, kde sa venuje novej orientácii Mary Snell-Hornbyovej a ďalšiemu novému trendu v teórii prekladového myslenia - funkcionálnej koncepcii prekladu Hansa J. Vermeera. Ten v spolupráci s Katharinou Reissovou vytvoril teóriu skoposu. Obaja posunuli myslenie o preklade vpred tým, že translát nie je veľmi závislý od originálu a jeho jazykovej podoby (ako tvrdili prívrženci teórie ekvivalencie), ale riadi sa viac vlastným cieľom. V poslednej, ale nemenej podnetnej štúdii, sa Oľga Kovačičová zaoberá súčasným myslením o preklade v Rusku.

  Každá štúdia obsahuje sumár v anglickom jazyku, kde sa sem-tam votrela menšia gramatická chybička. Poslednú časť publikácie tvorí rozsiahly bibliografický súpis dôležitých translatologických štúdií, spracovaný Veronikou Čejkovou.

  Dielo je písané náročným štýlom a vyžaduje si maximum sústredenia. Veď predsa má byť vademecom translatológie v slovenskom recepčnom priestore.

Klaudia Gibová