Vyhľadávanie
Precízne interpretačné sondy
Milan Šútovec: Mýtus a dejiny v próze naturizmu
Bratislava, Literárne informačné centrum 2005
Pomerne rozsiahle prozaické dielo, ktoré vytvorili predstavitelia naturizmu, sa radí medzi najčastejšie interpretované fenomény slovenskej literatúry prvej polovice 20. storočia. Pozornosť mu venovali také významné osobnosti našej literárnej vedy, akými boli, či sú, Jozef Felix, Alexander Matuška, Oskár Čepan, Ján Števček, František Miko, Stanislav Šmatlák, Albín Bagin, Ján Jurčo, Stanislav Rakús, Valér Mikula a mnohí ďalší. Sama skutočnosť širokého (a zdá sa, že stále neuhasínajúceho) záujmu odborníkov svedčí o umeleckých kvalitách väčšiny textov naturistov, ktoré ponúkajú bohatosť významov aj v tzv. druhom pláne, umožňujúcu „nové objavy“ – inak by sa nemohli stať predmetom nových a nových výkladov (veď ten, kto interpretuje, nemôže iba zopakovať či prerozprávať to, čo povedali jeho predchodcovia). Potvrdzuje ich aj kniha Milana Šútovca Mýtus a dejiny v próze naturizmu.
Pravda, Milan Šútovec sa medzi našich popredných „naturistológov“ zaradil už v roku 1982, keď vydal monografiu Romány a mýty. Recenzovaná publikácia je vlastne jej novou, rozšírenou a doplnenou verziu.
Jej prvá časť obsahuje pôvodnú verziu Románov a mýtov, z ktorej autor – ako uvádza v bibliografickej poznámke – odstránil „niektoré z nepríjemných dôsledkov dobových redakčných praktík dvoch vydavateľstiev, cez ktoré rukopis prešiel pred publikovaním“ (s. 243), zaktualizoval literatúru k predmetu a vykonal „malé korekcie“. Ďalej ešte dodáva: „...vyhli sme sa takým dodatočným úpravám, ktoré by spätne falzifikovali naše vtedajšie poznatky a názory“ (tamže). Čitateľ môže pomerne ľahko zistiť zmeny v poznámkovom aparáte, pretože autor uvádza, kedy ide o novú poznámku, a, samozrejme, nové pramene identifikuje podľa roku vydania. Kto už Romány a mýty čítal a sú mu známe kontexty, vie, že Šútovcova interpretácia Troch gaštanových koní od Margity Figuli, románu Drak sa vracia od Dobroslava Chrobáka a Nevesty hôľ od Františka Švantnera sú skutočným prínosom do poznania tvorivých postupov uvedených autorov a, širšie, vývinových pohybov slovenskej prózy v 30. a 40. rokoch dvadsiateho storočia. Pre autorovu metódu je charakteristická dokonalá znalosť prameňov, ale aj polemický prístup k nim. Rešpektuje výsledky výskumu iných odborníkov, nechá sa nimi poučiť i inšpirovať, ale ak je presvedčený, že sa dopustili omylov, nekompromisne na ne poukáže, presvedčivo vyvracia chybné tvrdenia. Ako príklad môžeme uviesť popretie vety Jána Števčeka zo štúdie Osobný aspekt Švantnerovho diela: „Román Nevesta hôľ je totiž dielom bez priamych symbolov smrti, ktoré tak naplno zazneli v Malke.“ Šútovec naopak tvrdí: „Je to iste symbolika hlboko ukrytá, ale je tu a Nevesta hôľ nie je v tomto nijakou výnimkou zo Švatnerovho diela – práve naopak: jednou z hlavných tém Nevesty hôľ je práve boj so smrťou, boj síce vyhratý, ale neodmenený životom (,nevestou‘), a preto vybojovaný len spola. Víťazný boj, po ktorom sa ustupuje z bojiska; Pyrrhovo víťazstvo“ (s. 112). Dôležité je, že vzápätí presne a precízne vysvetľuje románový motív smrti v kontexte širších mytologických súvislostí, ale aj jeho funkčnosť v diele. Sympatická je jeho korektnosť, keď v poznámke pod čiarou (z roku 2005) uvádza, že Ján Števček svoje pôvodné tvrdenie neskôr modifikoval – pravda, práve pod vplyvom Šútovcových analýz. Cenné je tiež to, že autor sa v niektorých prípadoch zároveň pokúša vysvetliť, ako k chybám došlo, čo sa stáva integrálnou súčasťou jeho vlastného výkladu.
Druhá časť knihy má názov Post scriptum a podtitul Texty a dejiny (mimochodom, do edičnej poznámky autora sa vkradla chybička, lebo podtitul sa tu uvádza ako Mýtus a dejiny). Obsahuje novú, vyše tridsaťstranovú štúdiu František Švantner: Život bez konca s podnázvom Poznámky k edičným a interpretačným problémom a texty, pôvodne napísané pre nerealizovaný slovník, charakterizujúce najvýznamnejšie diela autorov naturizmu.
Štúdia o Švantnerovom románe, ktorý patrí k najrozsiahlejším dielam slovenskej prózy, má do istej miery aj heuristický charakter. Milan Šútovec preštudoval veľké množstvo nielen knižných a časopisecky publikovaných textov, ale aj archívnych prameňov, aby čitateľovi priblížil zložité okolnosti, v ktorých sa dielo rodilo a pripravovalo na vydanie (už bez možnosti samotného autora podieľať sa na jeho definitívnej úprave, pretože v roku 1950 zomrel). Bádateľ ukazuje Švantnerovu komplikovanú autorskú pozíciu po februári 1948, necitlivé, ideológiou motivované zásahy editorov do textu, omyly dobových výkladov románu či pokusy vdovy po spisovateľovi o ideologickú obhajobu manžela a jeho literárneho diela. Tieto veci samy osebe sú veľmi zaujímavé. Ide tu však aj o čosi viac. Je známe, že ak je literárny historik dôsledný, ak sa neobmedzuje len na rýdzi opis faktov, ale usúvzťažňuje ich navzájom a s konkrétnym dielom, ak odhaľuje ich zmysel, vo výslednom tvare dokáže poskytnúť aj priliehavý interpretačný kľúč. Šútovcova štúdia to presvedčivo potvrdzuje.
Aj krátke texty o dielach naturistov sú zaujímavým a podnetným čítaním. Je to dané zrejme tým, že sa za nimi ukrýva autorovo dokonalé poznanie, takže charakteristiky a závery, ktoré ponúka, sú výsledkom jeho vlastného bádania a uvažovania. Ukazujú, že aj taký žáner, akým je slovníkové heslo, môže mať aj inú, než len čisto informačnú hodnotu. Tú inú predstavuje čiastočne nový, neskonvencionalizovaný výklad podstaty diela a naznačenie – rozsah viac nedovoľuje – recepčného návodu.
Kniha Milana Šútovca Mýtus a dejiny v próze naturizmu je nesporne prínosné dielo našej súčasnej literárnej vedy, určené do rúk odborníkov, ale aj širšiemu okruhu záujemcov z radov kultúrnej verejnosti. Ako také ho podľa môjho názoru treba zaradiť i do „zlatého fondu“ študijných prameňov pre univerzitných poslucháčov odboru slovenský jazyk a literatúra.
Igor Hochel
