Vyhľadávanie
Bratislava, IRIS 2006
Kniha Na ceste k „vlastnej izbe“ je prvá z pripravovanej trojice kníh o feministickej filozofii, ktorá nevníma človeka ako rodovo neutrálnu bytosť (človek sú vlastne dve bytosti) a rozlišuje medzi pohlavím ako tým, čo nám je dané prírodou, a rodom ako sociálnou konštrukciou.
Feministické filozofky poukázali na skutočnosť, že v dejinách filozofie človek vystupuje ako rodovo neutrálna bytosť, pretože sa hovorí najmä o mužskom subjekte. S týmto faktom súvisí aj jeden z cieľov feministickej filozofie – identifikovať povahu vzťahov medzi rodmi v histórii, odhaliť dôvody, ktoré viedli k dominancii mužského rodu, a tieto vzťahy nanovo preskúmať.
Dnes sa už aj u nás feministická filozofia stala legitímnou súčasťou štúdia filozofie, naráža však na nedostatok odbornej literatúry v slovenskom jazyku. A to je aj jeden z dôvodov vzniku tejto knihy, ktorá predstavuje prvú časť projektu Postavy/podoby/problémy feministickej filozofie.
Etela Farkašová svojim čitateľom približuje dve významné spisovateľky, ktoré sa zaslúžili o počiatočný rozvoj feministického myslenia – Mary Wollstonecraft a Virginiu Woolf. Tieto dve pozoruhodné ženy boli predstaviteľkami prvej vlny feminizmu a vo svojich dielach tematizovali najmä problematické postavenie ženy v spoločnosti (ale aj v domácnosti), otázku ženských práv a vzdelávania.
Kniha predstavuje prvú časť pripravovanej trilógie o feministickom vývine.
V časti Feminizmus ako teória a ako hnutie nás autorka zoznamuje so základnými pojmami feminizmu a feministickej filozofie, vznikom a vývojom feministického myslenia v histórii, ako aj s najvýznamnejšími ženami – filozofkami, spisovateľkami a ďalšími dejateľkami z oblasti kultúry. Okrem iného sa autorka zameriava na význam mystiky, ktorá prispela k rehabilitácii významu zmyslovosti a emócií ako dôležitých súčastí poznávacieho procesu; práve zmyslovosť sa má stať dôležitým stavebným kameňom utvárania novej teórie poznania (usiluje sa o ňu aj súčasná feministická epistemológia), chce narušiť „samovládu“ logického diskurzu a priblížiť sa tak ku komplexnosti a celistvosti poznávacieho procesu.
V časti o Mary Wollstonecraft autorka sústreďuje svoju pozornosť na jej dielo Obhajoba ženských práv. Táto emancipovaná spisovateľka – filozofka je na rozdiel od svojich súdobých mužských kolegov presvedčená, že „polovica ľudského rodu – ženy – sú tiež ľudia“ a rovnako ako muži majú rozum, vedia ho používať a majú tak legitímny nárok na slobodu a rovnosť. Táto revolučná, politicky orientovaná bojovníčka ovplyvnila aj druhú predstaviteľku prvej vlny feminizmu Virginiu Woolf. Jej Etela Farkašová venuje najväčšiu časť svojej knihy. Dôvodom je jednak význam tejto spisovateľky pre feminizmus a feministickú filozofiu, jednak, že písanie bolo pre Virginiu všetkým – výpoveďou, terapiou, únikom, zachytením celého jej vnútorného sveta, a práve preto bola jedinečnou spisovateľkou a filozofkou zároveň.
Ako nám už naznačuje názov knihy, autorka sa zameriava najmä na dve eseje Virginie Woolf Vlastná izba a Tri guiney. Eseje v knihe Tri guiney sa venujú analýze podmienok na vzdelávanie a sebarealizáciu žien v spoločnosti, ako aj kritike dlhodobej a výraznej asymetrie vo vzdelávaní mužov a žien. V eseji Vlastná izba sústreďuje Virginia Woolf pozornosť na ženu – autorku a na jej miesto a význam v literárnej tradícii.
Literatúra sa pre ňu stáva „formou identity“. Analyzuje pozíciu ženy ako literárnej témy a ako autorky v dejinách literatúry, najmä anglickej, a premýšľa aj o procese (ženského) písania. Oceňuje spisovateľky, ktoré písali „ako ženy“, na základe ženskej skúsenosti a ženského pohľadu a utvorili si vlastný samostatný životný postoj a vzopreli sa existujúcim „mužským“ autoritám. Verí v špecifickosť literatúry písanej ženami a obhajuje jej nezameniteľnú a nenahraditeľnú hodnotu. Zároveň poukazuje na to, že keď sa ženský pohľad na svet - ako rovnocenný tomu mužskému - včlení do historicky určujúceho – mužského pohľadu na svet, dosiahne sa ucelenosť, pravdivosť a komplexnosť samotného pohľadu.
Veľmi zaujímavá je aj časť o fenoméne mlčania ako prvku „ženského jazyka“ a „ženského písania“ v diele Virginie Woolf. Podľa Etely Farkašovej mlčanie v tvorbe V. Woolf otvára priestor na špecifickejšiu, otvorenejšiu a výrečnejšiu sebaprezentáciu postáv. Zvýrazňuje aj prínos mlčania pre hovorenie, vzájomné pochopenie, ale tiež pre sebapochopenie. Mlčanie pre V. Woolf neznamená, že nie je o čom vypovedať, ale že postava nie je schopná výpovede. Mlčanie má v jej diele pozitívny význam, pomocou neho necháva vstupovať do literárneho diskurzu načúvajúce a pozorujúce postavy, a rehabilituje tak mlčanie ako možnú kognitívnu aktivitu, pripisujúc takémuto postoju v poznávacom procese pozitívnu hodnotu.
Kniha Na ceste k „vlastnej izbe“, ktorá je prvou knižnou publikáciou svojho druhu na Slovensku, osvetľuje nielen prítomnosť žien v dejinách filozofie a kultúry, ale mení aj tradičný pohľad na dejiny filozofie. Dozvieme sa napríklad, že mnohých filozofov ovplyvnili práve názory niektorých múdrych a vzdelaných žien, pričom tradičné dejiny filozofie prikladali týmto ženám – filozofkám minimálny význam. Tieto ženy nemajú zastúpenie ani v štandardných filozofických encyklopédiách, ani v učebniciach dejín filozofie, a preto Etela Farkašová v tejto publikácii predstavuje ženy–filozofky–spisovateľky ako tvorkyne a dejateľky kultúrnej tvorby v dejinách.
Michaela Geisbacherová
