Vyhľadávanie
Koho oslovili humorné príhody Zo života Karčiho Vešeľaka, má šťastie. Minulý rok vyšiel spomenutý debut Tomáša Repčiaka a autor stihol čitateľom priniesť aj pokračovanie. Titul Na krok od raja avizuje rôznorodé filozofické či intertextové skutočnosti. Samozrejme, autor už tu vtipne fabuluje. Čitateľ rýchlo zistí, že ide len o lokalizáciu príbehu do „Spišskej“, ktorá je kúsok od raja, no rozhodne nie toho nebeského, ale „iba“ Slovenského. Známy to filozof, člen prešovského gangu, Karči, sa totiž rozhodne ísť študovať na strednú drevársku školu do „minimálne druhého najkrajšieho mesta na svete“ – Spišskej Novej Vsi.
A tak sa otvára priestor pre nové filozofovanie o živote, (stredo)školské trampoty, nový gang(?), či mnohé ďalšie nemenej závažné skutočnosti.
Karči Vešeľak o kúsok pokročil. Je stredoškolák, býva mimo rodičovského domu u strýka Sokeľa, ktorý má „len tetu Magdu“. Navyše sa zdá, že je už individualista. No možno aj nie. Stále však miluje Scarlet, ktorá sa do Spišskej (čírou náhodou) prisťahovala
tiež. Takže sa v zásade až tak veľa nemení. Svojrázne názory a postoje k rôznym životným situáciám zostávajú štandardnou výbavou Karčiho povahokresby. Do mikropríbehov sa však dostávajú nové postavičky, ako vegetariánsky orientovaný Garguľak, ktorý z princípu nečíta a neučí sa, skúsený Blaško z dediny (ovláda východniarsky rap) či „šaľena“ Helena, ktorá má ryšavé vlasy, pehy, „minimálne trojky a smeje sa jak besná. Aj sa mláti“. Všetko nepochybne interesantné bytosti!
Dielko Tomáša Repčiaka má viacero výhod. Je dostatočne útle na to, aby si ho človek mohol vziať kamkoľvek a aby žiadneho potenciálneho čitateľa neodradilo grafomanským rozsahom. Napriek rozmerovo nenápadnej forme je kniha nabitá originálnym humorom v literárne netradičnej „východňarčine“. Na extrémne malom priestore (ani nie jednej strany) dokáže Repčiak vykonštruovať pútavý text s nečakanou pointou, pri ktorej som nejedenkrát vyprskol smiechom… Bravúrne zvládnuté sú napríklad kapitolky Krúžky, Letáky, Adolf či Domáce práce. Autorova štylizácia humoru cez nasprostasté konštatácie a hypotézy knižného hrdinu pôsobí vskutku originálne a s pribúdajúcimi stranami si ma čoraz väčšmi získavala. Veď koho by si aj nezískala sympatická skromnosť hrdinu, ktorý chcel iba „žeby toho roku dostal nový laptop a prišiel o panictvo“. Ako verný čitateľ Karčiho príhod už musím len zaželať, nech sa mu jeho priania čo najskôr splnia.
