Recenzia
Marianna Koliová
11.08.2014

Na margo staršej literatúry - Erika Brtáňová

Cieľom monografie Eriky Brtáňovej Na margo staršej literatúry (Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV) je „výklad žánrovo rôznorodých literárnych diel 11. – 18. storočia z hľadiska ich dobovej estetickej a aktuálnej kultúrnej hodnoty“. Autori, resp. odpisovatelia stredovekých kníh zapisovali svoje poznámky a vysvetlivky na okraj (margo) strán. Tie mali navigovať čitateľa a uľahčiť pochopenie textu. V tomto zmysle máme podľa Brtáňovej chápať aj zameranie publikácie: ako „poznámky“ uľahčujúce nám súčasníkom čítanie starších literárnych textov nielen s porozumením, ale aj s potešením.

Monografia je súborom dôsledných interpretačných sond, ktoré nechcú byť definitívnou bodkou za vedeckým bádaním, ale skôr impulzom k ďalšiemu tvorivému vedeckému diskurzu. Rozčlenená je na tri problémové okruhy. Rozsahovo najútlejšia úvodná kapitolka Na margo stredovekej literatúry pozostáva z troch štúdií. Prvá sa venuje estetickej koncepcii stredoveku s ohľadom na symbiózu slova a obrazu. Druhý text je poetologickou komparáciou Legendy o sv. Svoradovi a Benediktovi a Legendy o sv. Ladislavovi. O poetike traktátu a jeho konkrétnej podobe u Jána Lauriniho z Račíc sa dozvedáme v poslednej štúdii.

Druhá kapitola Na margo literatúry 18. storočia obsahuje takisto tri časti zamerané na dobovo príznačné žánre (traktát, paškvil, didaktická príručka, časová veršovaná skladba, modlitba, formovanie románu, anekdoty) a ich autorskú realizáciu (Milec, Rudinec, Gavlovič, Markovič, Bodo, Čerňanský, Semian, Bajza, Fándly). Okrem toho tu nájdeme texty mapujúce problematiku dejín vzdelanosti a kultúry u Rotaridesa a Bartolomeidesa, štúdiu o Semianovom preklade románu Kartigam z maďarčiny do češtiny a napokon príspevok tematizujúci vzťah slova a obrazu v Doležalovej Tragoedii.

Posledná kapitola Na margo homiletickej tvorby je venovaná dobovo veľmi frekventovanému žánru, a to kazateľskej literatúre. Autorka tu medziiným poukazuje na poetiku, striktné rétorické pravidlá i niektoré tematické zložky tohto žánru a na jeho konkrétnu textovú podobu u Máčaja, Bajzu či Sasinka.

Jednotlivé štúdie sa vyznačujú systematickosťou, dôsledným mapovaním doterajšieho výskumu, interpretačnou zložkou a jasným autorským štýlom. Publikácia z rozličných uhlov vrhá svetlo na našu staršiu literatúru, obnovuje čitateľský i vedecký záujem o ňu a zabraňuje tak jej marginalizácii.