Recenzia
20.03.2015

Na milosť a nemilosť - Marián Šidlík

Svoj pohľad na súčasný svet ponúkajú aj autori básní pre dospelých. Trnavský rodák Marián Šidlík prináša v zbierke Na milosť a nemilosť do slovenskej poézie závan nenásilného a nevnútiaceho sa experimentu. Vyšla v roku 2014 vo Vydavateľstve Pectus, texty v nej však vznikali v období rokov 1982 – 1986. V knihe ich autor rozdelil do štyroch častí: Zatratené súhvezdie, Hra na hrane, Z inej planéty, Rozhrešenie.

Šidlíkova poézia sa nedá prečítať na jedno nadýchnutie. Práve naopak, na čitateľa kladie vysoké nároky. Jej interpretácia nie je možná bez istých znalostí kresťanskej, antickej a indickej symboliky. Básnik necháva čitateľa na milosť i nemilosť slovných hračiek, parafráz, biblických mien, cudzojazyčných slov, náznakov, a to všetko spolu vyznieva tak prirodzene, akoby sa nám svojím vlastným jazykom zdôveroval s problémami vlastného bytia a ľudskej existencie. Miestami sa mihne náznak humoru zastretého v trpko-sladkej melanchólii.

Typickou sa pre Šidlíka stáva hra významov. V básnickom vyjadrení je časovo a priestorovo konkrétny, no pritom dokáže byť významovo nejednoznačný. Viacvýznamovosť a anarchia v interpunkcii idú ruka v ruke s prúdom vedomia a tokom anglických, francúzskych či latinských vsuviek. Šidlík pristupuje k básni ako matematik k rovnici. Neponúkne vám nebo ani ligotavé hviezdy, ale zatratené súhvezdie. Ponúkne vám hru na hrane, ktorá prichádza akoby z inej planéty. Je len na vás, ako pristúpite k neblahým víziám i ódam na neradosť. Koniec koncov, niekedy človeku dobre padne niečomu aj nerozumieť a pátrať po tom... nedošepkanom.