Recenzia
Lucia Mattová
03.02.2020

Na okraji každodenného

„Životy bez marginálií sú smutné,“ konštatuje Dalfar, autor knižného súboru reflexií Mimochodom, ktorý vyzdvihuje práve marginálie a mimochodnosti. Margo vníma autor ako prázdny, nepopísaný priestor, ohraničujúci popísanú skutočnosť. V jednotlivých úvahách venovaných rôznorodým témam sa Dalfar pohybuje zdanlivo na okraji nášho každodenného života, všíma si predovšetkým to nenápadné, zdanlivo samozrejmé, a predsa dôležité, podnetné a inšpirujúce.

Zbierka Mimochodom si vyžaduje pozorného, aktívneho recipienta. Napriek tomu však, snáď aj vďaka úsečnému charakteru jednotlivých kapitol, môže vyhovovať aj takzvanému uponáhľanému čitateľovi, ktorý nemá čas na zdĺhavé filozofovanie. Veď v ostatných rokoch, oveľa viac ako kedykoľvek predtým, rezonuje téza uponáhľanosti doby. Nevieme si nájsť čas na umenie či kultúru, dokonca nám neraz chýba čas na rodinu, priateľov či vlastné koníčky. Toto klišé nás akoby opečiatkovalo, pričom Dalfar trefne práve na margo pomalosti (ako na náprotivok uponáhľanosti) poznamenáva, že pokiaľ „rezignujeme na pomalosť, rezignujeme aj na z nej vyplývajúcu dôslednosť“. Svojou zbierkou nám ponúka vzácny priestor na spomalenie, stíšenie sa a vlastné úvahy.

Dalfarove úvahy majú potenciál formovať čitateľa, dokonca to autor očakáva a je žiaduce, aby sme jeho myšlienky ďalej rozvíjali, komentovali a dotvárali. Burcujú naše vlastné uvažovanie a sebarealizáciu. Môžu nás naučiť pozrieť sa na marginalizovanú či samozrejmú vec z iného, nečakaného uhla. Môžu prekvapiť svojou objavnosťou a inšpiratívnosťou. Na prvý pohľad sú Dalfarove prózy tematicky banálne, no aj napriek tomu majú ambíciu obrusovať a tvarovať svojho čitateľa, ale nestrácajú ľahkosť a nadhľad.

Zbierka Mimochodom má pomerne široký tematický záber. Nájdeme tu úvahy na margo dotyku, hladu, výhľadu či jednej myšlienky Milana Kunderu, ale aj na margo reklamy, undergroundu a automobilov.

Nejednu kapitolu venoval Dalfar literatúre, pretože práve literatúra sa „rodí a žije na margu hrubo vytlačených faktov, ktoré prenecháva žurnalistike“. Úvahami sa pozastaví pri niekoľkých kľúčových dielach svetovej (o. i. Riúnosuke Akutagawu: Čaro mágie) aj slovenskej literárnej tvorby (Slovenský poker Dušana Mitanu a iné). Trefne a vtipne okomentuje aj niektoré typické fenomény dnešnej doby. V reflexii Na margo automobilov podčiarkuje schopnosť automobilu zrkadliť charakter, prestíž a postavenie jeho majiteľa. Pričom na záver zdôrazňuje, že práve „výmena vozového parku počas jednotlivých dekád je javom, ktorý v sebe odráža tie najpodstatnejšie sociologické fenomény vrátane zmeny životnej úrovne, životného štýlu či politického systému“.

Obdobne vážne, ale aj s humorom jemu vlastným, píše o mnohých iných javoch, ktorým zriedkakedy venujeme pozornosť, hoci sa nás bezprostredne dotýkajú. Táto útla zbierka nás môže sprevádzať, inšpirovať a motivovať, pretože je rovnako všedná a zároveň výnimočná ako náš každodenný život.