Vyhľadávanie
Mozaika biedy a lásky
John Steinbeck: Na plechárni
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005
Preklad Otakar Kořínek
Humor v kombinácii s nepriazňou osudu. Taká je hlavná línia spájajúca jednotlivé kapitoly románu. Jeho autor otvára stránky a majstrovsky necháva príbehy, aby na ne vplynuli, aby z nich neunikol život.
Ulička Na plechárni v 30. rokoch 20. storočia. Na prvý pohľad riadny pajzel zaľudnený podozrivými indivíduami: „kurvy, pasáci a iné psie plemeno“. Steinbeckov priezor, cez ktorý nazerá na svoje postavy, však nie je o prvom a povrchnom pohľade. Ide o priezor citlivej úcty, v ktorom má svoje miesto i filozofické a psychologické uchopenie človeka. Ide o priezor, ktorý vylučuje jednostrannosť, čiernobiele videnie, rýchle odsudky a otvára pole obohacujúcich protikladov: Li Čong – tvrdý obchodník a zároveň citlivý človek; doktor – napoly Kristus, napoly satyr so srdcom chladným i vrúcnym.
Bieda Plechárne, v ktorej by sme neočakávali nič dobré, má v sebe zároveň krásu pulzujúceho života, vôľu urobiť pre človeka niečo dobré. V tomto nevábivom prostredí sa rodí pôvabná láska k človeku. Je o to pôvabnejšia, že sa objavuje uprostred životných sklamaní, beznádeje, prázdnoty, v spoločnosti vydedencov.
Steinbeckovo videnie nie je len citlivé, no i pestrofarebné a preniká do jazykovej roviny v podobe čarovnej kombinácie adjektív ako napr.: „odmeraný a dôstojný bordel Dory Floodovej“. Rôznorodé typy postáv však majú čosi spoločné: dýcha z nich neuveriteľné bohatstvo slobody. Sú slobodné od chamtivosti, úžerníctva, spoločenských ohľadov. V tejto slobode sú zároveň schopné nájsť v tom druhom kus dobra a želať mu dobro. Žiarivým príkladom takejto dráždivej slobody je Mack a chlapci. Pod povrchom povaľačov, ničomníkov, skrachovancov (aspoň tak ich vidia ľudia z mesta) sa ukrývajú praví filozofi. To zasa vidí doktor: „V čase, keď sa ľudia idú na kúsky potrhať, poháňaní ctižiadosťou a chamtivosťou, oni sú nad vecou. Všetci tí takzvaní úspešní ľudia sú chorí, majú choré žalúdky i choré duše, no Mack s chlapcami sú zdraví a zvláštne čistí.“ Doktor to tvrdí napriek tomu, že Mackova snaha zorganizovať pre neho narodeninovú párty sa prvýkrát končí fiaskom a takmer ho zruinuje. Druhý pokus je už úspešnejší: originálne darčeky, rozvoniavajúce steaky, jedivo, pitivo, hudba, tanec, ba dokonca i poézia. No poéziou sa „plechárenský“ žúr nekončí. To by bolo predsa len trochu nadsadené. Na poslednom schodíku gradácie narodeninového čurbesu je bitka. Až potom má párty, obohatená o lovcov tuniakov a policajtov tú „pravú šťavu“. Zaujímavá mozaika života Na plechárni má teda svoje čaro vďaka prelínaniu humoru s vážnosťou, drsnosti s nežnosťou, vulgárnosti s pátosom.
Steinbeckovská optika môže obohatiť aj náš spôsob nazerania na ľudí a život okolo nás. Nemôžeme sa predsa tváriť, že Plecháreň či Grandleháreň vyznievajú v našom kontexte ako exotické motívy. Stačí, ak opatrne aj my vplynieme na stránky tejto knihy a staneme sa aspoň na pár chvíľ súčasťou života poetickej a smradľavej uličky v kalifornskom Monterey.
Monika Javorková
