Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Tatran 2010
Zdanlivo uzavretá komunita ľudí, ktorých spája spoločná vášeň; mladosť túžiaca po adrenalíne za každých okolností a silné zážitky, ktoré takmer prekrývajú hlbší duševný život hlavných postáv – to je plochý opis prvotiny mladučkej slovenskej spisovateľky (20), v ktorej po dôslednom hľadaní rozhodne nájdeme viac.
O Zuzke Slaninke sa vie len pár faktov: narodila sa v znamení Panny, je nezadaná, študuje žurnalistiku na FFUK v Bratislave, začala písať ešte na základnej škole a svoj prvý román vďaka tvrdej autocenzúre nemilosrdne vymazala z počítača; dnes to vraj ľutuje. Vyhrávala slovenské literárne súťaže už ako študentka na Gymnáziu Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou. Jej debut s Kolesom, ktorý sa objavil v súťaži Debut 2009, odporučil literárny bard a kritik Dado Nagy Vydavateľstvu Tatran. Vlani sa teda priaznivci mladej literátky a najmä milovníci cyklistiky konečne dočkali.
Autorka podáva príbeh, ktorý jej je bezpochyby veľmi blízky: ak ho aj neprežila, tak prežila veľmi podobný; to sa dá z riadkov vycítiť. Mladé dievča Paula sa s rodičmi presťahuje do malého mesta, nachádza si novú partiu kamarátov a ihneď vhupne do rytmu ich života. Spájajú ich bajky. Mladým netreba vysvetľovať, čo to je, pre starších poznamenávam, že ide o náš starý známy, proletárskej mládeži najdostupnejší dopravný prostriedok: bicák!
Paula miluje jazdu na bicykli, adrenalín, zábavu a partiu. Takmer okamžite do nej zapadne, lebo si ju privlastní vyhlásený krásavec na bicykli, pardon, na bajku, Anton Tristan, zvaný Tony. Nie je jasné, koľko má Paula rokov, ale zrejme je veľmi mladá, lebo napriek „dospeláckemu“ životu (sex hocikde – v lese, v stohu, v pivnici na zemiakoch; alkohol a posedávanie v krčme) z nej cítiť dieťa. Hľadá svoje istoty, je zraniteľná, hoci sa hrá na drsnú, v partii mladých sa pokúša potvrdiť si svoje právo na existenciu. Zároveň má doma priam baladické zázemie: ideálny vzťah s mamou – kamarátkou i s otcom – športovcom. Príbeh mapuje najmä akčné situácie a čitateľ len na ich pozadí môže dedukovať obraz o duševnom živote, trápení i radostiach protagonistov...
Zuzka Slaninka píše zaujímavo, priamym jazykom súčasnej mladej generácie. Spisovná slovenčina pretkaná výstižnými českými výrazmi, v súčasnosti obľúbenými žargónovými prvkami (no daj – namiesto no povedz, no poď, no urob...) dodáva dielu dynamiku a aktuálnosť. Príbehy hrdinov vypovedajú akosi mimochodom o dnešnom svete mladých, kde – takisto ako vo svete starších i najstarších – nie sú istoty, okrem drahého bajku zaplateného rodičmi, a nie sú staromódne vlastnosti, ako vernosť, pravdovravnosť, okrem silných zážitkov bajkerov, pomyselne ospravedlnených potrebou vzruchu, lebo sám holý život v malom meste veľký vzruch neponúka. Slaninka odvážne otvára aj niektoré kontroverzné témy dneška, lesbizmus či promiskuitu. Ani s týmito tromfmi v rukách sa nehrá na riešiteľku veľkej filozofickej otázky: Ako žiť?, ale na 244 stranách si poctivo vydobýja svoje miesto na slnku a hľadá samu seba pozoruhodne vyspelým literárnym spôsobom. Po jej sľubnej prvotine sa tešíme na ďalšie diela, pretože aj toto je jedna z faziet slovenskej literatúry, šťastne svieža a zase iná ako všetko, čo tu už raz bolo.
