Vyhľadávanie
Na to, aby sme zachránili planétu, nestačí zmena konzumných návykov. Je čas sa rozprávať o tom, kto je za znečistenie naozaj zodpovedný.
Vydavateľstvo Absynt sa blíži k stovke vydaných titulov, no environmentálnym problémom zatiaľ venovali len dve knihy: reportáž o turistickom priemysle a jeho zničujúcom vplyve na ľudí a prírodu a krátku esej o kolobehu vody v horách. Preklad knihy Ako sa zbaviť plastov: Návod na zmenu sveta postupne po jednej fľaši od Willa McCalluma môžeme teda považovať za úprimnú snahu venovať sa tejto dôležitej téme. Práve to, ako chápeme produkciu nadbytočných plastov, ich rozširovanie a následný odpad, hovorí veľa o tom, do akej miery sme schopní čeliť klimatickej kríze a iným environmentálnym výzvam.
Rozširovať povedomie o znečistení plastmi dnes nie je náročné. K dispozícii je plno vedeckých štúdií, natočili sa desiatky dokumentov a problém dostáva dosť priestoru v médiách. Plasty sa v západných krajinách stali nepriateľom číslo jeden v roku 2016, keď organizácia Greenpeace spustila kampaň proti mikroplastom obsiahnutým v kozmetických prípravkoch. Predstava miliónov malých kúskov plastu prúdiacich do oceánov pri každom sprchovaní ľudí spravodlivo nahnevala a výsledkom bola najúspešnejšia petícia v histórii environmentálneho hnutia. Kapitola venovaná stručnej histórii boja proti plastom je strohá aj preto, že ešte pred piatimi rokmi sme brali plasty len ako nevyhnutné zlo v podobe preplnených smetných košov.
Spoločná cesta plastov a fosílnych palív sa začína po druhej svetovej vojne, keď sa stali základom nevídaného ekonomického rastu. Zdanlivo nevyčerpateľné zásoby ropy umožnili výrobu v rozsahu ďaleko prevyšujúcom potreby populácie. Postupne vzniká konzumná spoločnosť, v ktorej plasty hrajú nezastupiteľnú úlohu. Sú univerzálne, ľahké a lacné, no predovšetkým určené na vyhodenie. Práve potreba produkovať stále nové obrovské množstvá robí z plastu príťažlivú komoditu pre priemysel. Ten veľmi rýchlo zistil, že ak chce takýto spôsob výroby udržať, musí zodpovednosť za vznikajúci odpad preniesť na spotrebiteľov.
Kniha Ako sa zbaviť plastov stojí na pomedzí riešenia tohto problému. Väčšinu obsahu tvorí príručka, ako čo najviac minimalizovať svoju individuálnu spotrebu nadbytočných plastov. Čo je, samozrejme, súčasť riešenia problému, no podceňuje schopnosť nadnárodných korporácií prispôsobiť sa zmeneným podmienkam. Vo svete, kde sú domácnosti zodpovedné len za jednu pätinu vyprodukovaného odpadu a väčšina jednorazových obalov sa použije ešte pred príchodom tovaru do obchodov, je individuálna spotreba len malou časťou mora odpadkov. Spoločnosti už dlho profitujú na bezplastových riešeniach, ktoré vytvorili nový lukratívny priestor na trhu a tí, ktorí si to môžu dovoliť, vymenili jeden typ konzumu za druhý, morálnejší. Na tých, ktorým to sociálna situácia nedovoľuje, sa takto presúva čoraz väčší podiel viny a spolu s ňou aj odsúdenia vyššími vrstvami.
Podobne ako pri klimatickej kríze sa pozornosť venuje spotrebnej rovine, ktorá je výhodná pre najväčších producentov znečistenia – fosílny priemysel a nadnárodné korporácie. Will McCallum im adresuje zarážajúco málo kritiky. Jeho kniha však otvára dôležité témy, ako je kolektívny tlak na podniky a politické zastúpenie alebo organizovanie protestov. Množstvo kampaní proti plastom po celom svete nám jasne ukazuje, že ľudia sa dokážu spájať v boji proti ničeniu planéty. Je však nevyhnutné, aby sme boli schopní označiť pravých vinníkov a začali debatu o ekonomickom systéme, ktorý stojí za ich vzostupom.
