Recenzia
01.08.2022

Na prváckom kolotoči

 

Bratislava, Mladé letá 2000

V jubilejnom roku 2000 oslavuje vydavateľstvo Mladé letá svoje 50. narodeniny. Už 31. rok pripravuje pre nové a nové generácie prvákov ,,Prvú knihu", ktorá ich na začiatku školského roka víta v laviciach. Tou naozaj prvou bola Smrekova Maľovaná abeceda z roku 1970. Prvá knižka je pre prváka prísľubom: ,,Keď sa budeš usilovať, na konci školského roka si ma prečítaš celkom sám!"

Tento rok sa deti povozia Na prváckom kolotoči, vyzdobenom obrázkami ilustrátorky Oľgy Bajusovej, držiteľky Ceny Ľudovíta Fullu, najvyššieho slovenského ocenenia za detskú knižnú ilustráciu. Knižku uvádza príznačná Feldekova báseň Prvák nového tisícročia: ,,Kedy sa už čítať, tatko,/ naučia aj moje oči?"/ Smial sa tatko: ,,Vydrž krátko!/ Už v budúcom tisícročí.". Keď ku nej pridáme Prvácku hymnu Štefana Moravčíka (,,Sláva nám! Sláva nám! My sme slávni prváci!") slavobrána prváka vstupujúceho do školy v magickom roku 2000 je triumfálne otvorená aj pre tým najnesmelších, najmenších a najnenadšenejších prvákov a povzbudzujúco im tľapká po pleci. S prvákmi sa na tomto pestrom kolotoči povozia aj pani učiteľky-spisovateľky, ktoré na vlastné oči videli a skúsili, ako to s tými prváckymi starosťami a radosťami je, povozia sa na ňom aj spisovatelia -- rodičia, ktorých za figliarske kúsky vlastných detí neustále pozývajú do školy, ale aj babky-prváčky (vlastne prvácke babky), ktoré sa o svoje školopovinné vnúčatá strachujú najviac (Ó, ja šťastná babka!Ó!/Vnuk mi ide do školy./Navarím mu kakao,/ nech ho škola nebolí. -- Ján Navrátil).

ohtoročná Prvá kniha je zostavená z veršov, rozprávok a poviedočiek s vylúčnou ,,prváckou" tematikou. Z prváckej klasiky osviežujúco súčasne zapôsobila Klára Jarunková -- O škole, do ktorej sa nedalo prísť načas, Pavlovičova ,,škola hrou" -- Mesiačik Prváčik alebo Žabie vyučovanie, Bendovej Štvorfarebné mačiatko a Ďuríčkovej Agneškina veľká starosť. Klasické prvácke problémy ako chystanie sa do školy na poslednú chvíľu, zabúdanie vecí a naopak -- nosenie živých zvieratiek a iných nežiaducich názorných pomôcok do školy, vyplakávanie do školského umývadla ( Slzičková pečiatka Dany Podrackej a Jarunkovej príbeh O chlapcovi, ktorý plakal tri týždne) a podobne, sú podané humorne, láskavo s umierneným analytickým pozadím bez didaktických prímesí. Vnútorný prienik do detského sveta, snaha o jeho pochopenie a zachovanie jeho autentickej farebnosti, humoru a očarujúcej naivity konštituuje tieto literárne dielka do nadčasovej roviny a umožňuje im suverénny prienik do súčasnosti.

Osviežujúci, povzbudivý chlapčenský vietor vniesol do knižky Ľubomír Feldek, Tomáš Janovic a Ján Navrátil. Svojimi výmyselníckymi, veselými ba až trochu roztopašnými rozprávkami humorne nafukujú mnohé deprimujúce prvácke patálie, aby ich vzápätí popraskali ako symbolické balóniky. Nežný podtón Dobiášovej básne Žiačik dopĺňajú básničky a príbehy generačne mladšieho zastúpenia Dany Podrackej a Daniela Heviera, ktorý vložil do prváckej tematiky aj prvky sci-fi (Nielen u nás máme školu,/ tú majú aj Ufáci./ Chodia do nej pekne spolu/ všetci Ufoškoláci.). Hevier prináša do tejto knižky súčasnú školskú dynamiku, tajomstvá zo žiackych kuolárov a prvky novej školskej ,, etikety" (Prvá trieda poškoláci,/ v škole sa im veľmi páči./ Vystrájajú l. lotroviny, 2. čertoviny, 3. voloviny, 4. šašoviny, 5. frajeriny, 6. koniny a 7. somariny./ Z triedy sú len rozvaliny./ Školník ich už domov ženie./ Dupocú jak stádo slonov./ Žiaci vykrikujú, že nie:/ ,,Tu je príma! To je ono!"), čo naznačuje všetkým pochybujúcim budúcim žiakom, že škola neponúka iba nudu a memorovanie, ale aj dobrú zábavu, a to nielen počas veľkých prestávok.

Svojím čitateľným didaktickým podtónom ma v knižke trochu vyrušil Moricov Hlupáčik s veľkou jednotkou a Čepčekovej Farebné ceruzky.

Knižka Na prváckom kolotoči podáva farbistý obrázok prváckeho fenoménu so všetkými prvkami radosti, obáv, príjemného vzrušenia ale aj strachu, nad ktorým víťazí neprekonateľná zvedavosť dieťaťa a jeho túžba po novom dobrodružstve.

Ľubica Kepštová

Knižná revue 18/2000