Na rube času - Etela Farkašová - Hrádze citlivých myšlienok

Hrádze citlivých myšlienok

Hrádze citlivých myšlienok

Etela Farkašová: Na rube času, Bratislava, IRIS 2006

  Prozaička, prekladateľka, esejistka, výrazná predstaviteľka feminizmu a nositeľka viacerých literárnych ocenení so širokým umeleckým, filozofickým a zaiste i ľudským horizontom debutuje poéziou. Napohľad to možno prekvapí, ale zbierka básnických sebareflexií svojím vnútorným charakterom prekonáva druhovú rozdielnosť a pevne sleduje osobitú tvorivú líniu autorky. Tá spočíva v transformácii vonkajšieho sveta a pocitov z nich v hĺbavej filozofujúcej freske. Pre Farkašovú je to stále ten istý proces, či v próze, eseji a či v básni: akoby ešte na čerstvú, mokrú omietku prežívaného času nanášala vrstvu po vrstve ťahy slov hľadajúc vysvetlenie, vieru, pravdu i samú seba, postaviac tak proti nevyhnutnosti plynutia a odplynutia hrádzu citlivej myšlienky. Teda krehký nástroj, ktorý umožní človeka aspoň v texte odbremeniť od pevných časových, priestorových, a predovšetkým osudových, taxácií a priznať mu v úvahovom doznievaní právo na zastavenie, mnohorozmernosť až neobsiahnuteľnosť, návrat k duši, a snáď a najmä, k jeho hodnote: „zvnútornieva sa“ (s. 25). Z tohto aspektu voči súčasnej spoločnosti s tvárami úspechu a sofistikovanej prefíkanosti vyznievajú verše debutantky priam hrdinsky zraniteľne. So sústredenou tvrdošijnosťou preberá ako lyrická protagonistka udalosti z líca času, aby mu na rub vypísala všetky nežné riadky svojej verzie sveta. Neujde sa mu však ani jedno spontánne zaucho; bolesti i radosti priznáva na vrub iba sebe, aj preto je táto poézia na hrane vypätej pochybnosti zmierlivá a dojemná, je to poézia jemnej rekapitulácie a osobného vyrovnávania sa. Subtílnejšia, do dôsledkov nedefinovateľná a večne otvorená, závislá len na netušených a často nepostrehnuteľných pohyboch duše rozpráva biografiu odhodlania a strachu, nádeje a beznádeje, okamihu a nenávratna, rozpráva príbehy vedomej prítomnosti, skúsenosti a spomienok, vyjadruje čaro i pochybnosť z útočiska slov/jazyka pred realitou, ktorú jednostaj prekrýva tkanivom vlastných snov.

  Etela Farkašová môže svojou debutovou zbierkou osloviť, zvlášť ma napríklad zaujal malý cyklus básní z Brém, lebo v nich dokázala skĺbiť výpoveď s básnickým tvarom, čo sa jej inde podarilo len veľmi zriedka. Jej básne o zmysle života sú vo svojom intelektuálnom jadre obnažené, ale nešpekulujú, skôr im ide o vernú referenciu: sú záchytným bodom aj nášho času.

Radoslav Matejov