Recenzia
Ľubica Psotová
09.02.2018

Na tenkej hranici smrti

Daniel Silva pokračuje v sérii kníh s hlavnou postavou dôvtipného, inteligentného a za žiadnych okolností sa nevzdávajúceho agenta Gabriela Allona románom Čierna vdova. Dôveryhodnou kresbou postáv i prostredia prináša pred čitateľa dva svety − nepokojný svet tajných agentov a svet ISIS. Každý z nich dokáže v Silvovom románe vtiahnuť čitateľa do svojej hĺbky, napomáha mu pochopiť pravidlá, ktoré v ňom fungujú. Realistickým stvárnením udalostí buduje román svoju neklamnú pravdivosť, a hoci ide o situácie fiktívne, v kontexte doby čitateľa, človeka žijúceho na začiatku 21. storočia, vyznievajú udalosti až hrozivo skutočne.

Silva dôkladne približuje prípravu teroristických útokov i organizáciu špionáže proti nim. V obidvoch dejových líniách udržiava prvky kvalitného trileru. Dej prepletá viacerými nápaditými hrdinami, lokalizuje ho do nevšedného, neraz priam exotického prostredia, dramatizuje, no predovšetkým intenzívne stupňuje napätie. V kľúčových scénach vyvrcholenia deja, kde sa obidve línie spájajú, dokonca neposkytuje čitateľovi priestor na uvoľnenie. Dej je nabitý akciami, nebezpečenstvom. Absencia uvoľnenia približuje čitateľa k podobnému psychickému stavu, aký prežívajú hrdinovia, čo ešte zvyšuje hodnovernosť autorovho rozprávania a jeho dychvyrážajúci efekt.

Napriek prvoradej práci s dobrodružstvom, napätím a hrozbou nebezpečenstva masovo vraždiacich vízií v románe zostáva priestor aj na rozvíjanie ľúbostného motívu či iných pozitívnych citov postáv. Lásku Silva ilustruje rovnako pútavo a s rovnakým prvkom tajomstva, ako dobrodružné momenty vonkajšieho sveta, ako násilie − dôsledok terorizmu, pomsty či ochrany. Dynamika sa v románe strieda s nehou, drsné opisy s harmóniou naplnenými priestormi, polohy nebezpečenstva a krutosti so sľubnou vierou v dobro.

Čierna vdova je svojou tematikou veľmi aktuálny román. Až natoľko, že autor vzhľadom na reálne udalosti z Paríža a Bruselu uvažoval, že rukopis odloží, napokon sa však rozhodol dokončiť ho. A práve vďaka jeho textu má čitateľ možnosť spoznať kontext udalostí, ktoré sa dejú, alebo ktoré sú až nebezpečne reálne, pretože Silva precízne zachytáva ich príčiny, históriu sporov i vzniku samotného ISIS, beletristicky ozrejmuje hranicu, ktorá oddeľuje islamizmus od džihádizmu, politiku od teroru.

Napriek dôkladnému zakončeniu dejovej línie si autor na posledných stranách knihy vypracoval bezpečný odrazový mostík pre tvorbu ďalších románov tejto série. Hoci nie je pyšný na svoju predvídavosť – a v predslove románu napríklad hovorí: „Kiežby vražedný apokalyptický terorizmus Islamského štátu existoval iba na stránkach tejto knihy“ (s. 6) – zostáva majstrom fabulácie príbehov so zvolenou témou.

Čierna vdova skrýva za závojom neľahkej tematiky individuálne príbehy, plné bolesti jednotlivcov, a preniká k čitateľom s otázkami, ako sa dá zabrániť takémuto utrpeniu a vzdialiť sa od hraníc smrti. Ide o kvalitný príbeh určený širokému spektru čitateľov. Ak vás táto téma zaujíma, určite sa oplatí po Silvovom románe siahnuť.
 
Ľubica Psotová