„Je Ľvov veľké mesto?“ opýtala sa historička umenia Elizabet Conneryová v lietadle svojho spolucestujúceho, advokáta Andreja Sanického. Od tohto momentu sa začína rozvíjať dej nového románu obľúbenej poľskej autorky Marie Nurovskej, v ktorom sa prelína história mesta (zanechali tu stopy viaceré národnosti – Poliaci, Bielorusi, Ukrajinci, Židia, Nemci), ako aj celej Ukrajiny s dnešným novým štátom a smutnou pravdou o jeho ceste k slobode i nelichotivej stránke úplatkárstva na každom kroku.
Autorka práve očami Američanky Elizabeth čitateľov zoznamuje nielen s pozoruhodným Ľvovom, ktorý prechádzal vo svojich dejinách často z rúk do rúk, no „jeho duša ostala poľská“, ale aj s drsným každodenným životom, ťažkými osudmi ľudí, tragédiami rodín, neochotou i gangsterským vydieraním za akékoľvek služby. Elizabeth pricestovala do Ľvova, aby identifikovala veci manžela Jeffa, univerzitného profesora, ktorý na Ukrajine zhromažďoval dokumentáciu k svojej práci o pamiatkach sakrálnej kultúry. Domov sa však nevrátil, viac sa neohlásil a stratil sa. Úrady tvrdili, že opustil Ukrajinu, nevedeli o ňom na konzuláte, prokurátor tiež nebol ústretový, a navyše Elizabeth odmietli predĺžiť víza. Chceli, aby čo najskôr opustila Ukrajinu. Napriek tomu, že ju varovali, sa však nechcela vzdať: „tu je všetko možné, tu ľudia miznú bez stopy“. Rozčarovaná zo situácie sa obrátila na známeho z lietadla – advokáta Sanického. Chcela sa predovšetkým vo väzení stretnúť s manželovou spolupracovníčkou a tlmočníčkou Oksanou, u ktorej sa našli Jeffove veci. Presvedčila sa, že „nie je nič nemožné, v tejto krajine sa dá za peniaze vybaviť všetko“, teda aj nočná návšteva väznice. Od Oksany sa dozvedela, že Jeff mal vyviezť dôležité dokumenty a dôkazy o eskortách smrti, ktoré likvidujú nepohodlných svedkov a politických protivníkov. Zároveň ju požiadala, aby zachránila jej synčeka a odviezla ho z krajiny. Elizabeth sa ocitla vo svete, ktorému vôbec nerozumela. Po prvom úplatku musela dať ešte celý rad ďalších, lebo nič nebolo zadarmo. Napriek tomu, že musela opustiť Ukrajinu, rozhodla sa zabojovať – vrátila sa iným hraničným prechodom späť a ubytovala sa u Sanického matky. Kolotoč nových udalostí, pátraní, cestovania po Ukrajine, do Ruska i Čečenska sa rozbehol. Niektoré zistenia však silne otriasli Elizabethiným sebavedomím (napríklad priznanie Oksany, že synček Alek je synom jej manžela, list Jeffa, ktorý potvrdil, že má syna). Keď sa vyrovnala so skutočnosťou, rozhodla sa, že manželovo dieťa patrí do USA a začala plánovať jeho odchod, dráma však pokračovala.
Nurowska postavila svoj román na rekonštrukcii dejinných udalostí novej Ukrajiny, psychologicky vykreslených postavách dospelých či malého Aleka, ale najmä aktívnej Elizabeth a rozvážneho Sanického, a vykreslila tiež ich citové zblíženie. Samozrejme, v románe nechýba politika, ideológia, konfrontácia s postsocialistickou a novozbohatlíckou realitou. Hlavná hrdinka sa právom pýta, prečo Ukrajina „nevie používať slobodu, prečo jej občania stále prichádzajú o životy, alebo tak strašne musia trpieť?“
Lýdia Čelková
