Vyhľadávanie
Bratislava, Tatran 2011
Preklad Ján Kamenistý
Po úspešnom megarománe Piliere zeme britský prozaik Ken Follett voľne nadviazal na niť svojho triumfálneho rozprávania, avšak s odstupom približne stopäťdesiat rokov.
Kým prvý román sa všakovako zvŕtal okolo stavby katedrály a rodiny Toma Staviteľa, tentoraz Follett pozmenil epickú štruktúru a rozpovedal príbehy štyroch hrdinov, ktorých v detstve spojila na chvíľu náhoda. Zámerne sú niektoré z nich potomkami Toma Staviteľa – Buildera alebo príbuzensky i osudovo spriahnutej šľachty zo Shiringu. Už to nie je jedno lineárne zberné riečište napájané potôčikmi, bystrinami, jarkami a riekami rôznej sily a rýchlosti, už je to hustá sieť kanálov medzi štyrmi samostatnými riekami. Autor využil skúsenosti z písania trilerov. Prekva pujúcich zvratov, vždy na poslednú chvíľu pred dosiahnutím očistnej katarzie, je v živote ústredných protagonistov toľko, že by vystačili na celú mestskú aglomeráciu, takže nikto sa pri „vekovitom“ literárnom opuse nudiť nebude. Časový rámec storočnej vojny a cyklické morové rany umožnili Follettovi vo vhodnom okamihu „zbaviť“ sa protagonistov, ktorí už svoj dejotvorný potenciál vyčerpali, nahradiť ich inými typmi, občas ešte expresívnejšími, aby sa špirály vzostupov a pádov krútili čoraz rýchlejšie a dramatickejšie.
Claris, Gwenda, Merthin a Ralph pochádzajú z rozličných sociálnych prostredí alebo ich vzájomná, hoci nie vždy cielená, interakcia odstredivou silou vrhá do iných spoločenských skupín. Príbeh múdrej a po samostatnosti túžiacej Claris má v sebe nainfikované znamienko z osudu nášho známeho lekára Jána Jesenia, Gwendin príbeh by sa v mužskom pendante mohol priblížiť k Hronského Jozefovi Makovi. Obom však chýba pokora. Kým Claris zo svojho presvedčenia obetuje vlastné šťastie za prosperitu a záchranu mesta, Gwenda bojuje proti všetkým za blaho svojej rodiny. Bojovnosť za zdar podľa svojich predstáv sú tiež podstatnou črtou charakterov bratov Merthina a Ralpha, ich predstavy o svojom postavení vo svete sú však diametrálne odlišné. V zá verečnom vyznení románu vyhráva nedôveru a strach zdolávajúca láska a práca venovaná celku a v relatívne pokojnom prístave zakotvia aj tí, ktorí z onoho celku milovali aspoň svojich najbližších. Iný osud v postupne finalizujúcom a strhujúcom závere postretne vyznávačov sebalásky, sebastrednosti a sebeckosti. Spravodlivá odplata ako zavŕšenie životných pútí sa má, podľa autorského vyznenia, diať na veky vekov. Follett necháva hriechy v mene lásky k blížnemu svojmu odpustené, ako sa to deje najmä v interakcii protagonistov kingsbridgeského opátstva a mestskej komunity. Zbožnosť sa nemeria počtom modlitieb, ale skutkov.
Na veky vekov má znaky súčasného dobrého románu a málokto bude ľutovať čas strávený jeho čítaním. Napínavosť nestráca na sile. Tajomný tieň hľadaného, a predsa schovaného listu, kvôli ktorému sa už v prvých kapitolách diela vraždí, sa počas plynutia času niekoľkokrát pripomenie, niekedy až s fatálnymi následkami, aby sa nakoniec rozplynul v historicky ostrúhanom zbezvýznamnení. Dejiny nepíšu len králi a vladári, ale najmä ľudia hľadajúci a podporujúci lásku, pokrok a zmeny smerujúce ku krajšiemu, spokojnejšiemu životu. Tak to je a zostane na veky vekov.
