Preklad Miroslav Zumrík
Premedia Group 2012


Princípy exaktných vied veľmi nedovoľujú vedcom prezentovať v rámci výskumov vlastný subjekt. V spoločenských a humanitných vedách je to z tohto hľadiska miernejšie a niekedy práve subjektívnosť dokáže vyprodukovať originálne a nové poznatky. Otázkou zostáva, čo má urobiť exaktný vedec sám so sebou? No, to vcelku neviem, ale aspoň sčasti poznám jedno osvedčené riešenie: ak chce figurovať vo vlastnom výskume ako subjekt-človek, môže skúsiť vedecko-populárnu spisbu! Presne to urobil aj nórsky geológ Henrik Svensen (1970) a napísal knihu, v ktorej kombinuje poznatky o horstvách sveta so sebareflexívnymi a autobiografickými prvkami. Vzniklo tak pôvabné neformálne rozprávanie s množstvom vtipných i dojemných situácií. Samozrejme, o to, aby takto vyzneli aj v slovenčine, sa postaral prekladateľ. Z práce oboch cítiť nadšenie pre vec, čo síce nie je literárne podchytená kategória, ale možno práve vďaka tomu všetci normálne rozumieme, keď sa povie, že z práce cítiť nadšenie – kdesi v knihe to je zakódované a číta sa lepšie, hladšie, plynulo.

Autor ju rozdelil na dve časti: v prvej sa venuje kultúrno-historickým dejinám hôr, v druhej objasňuje najdôležitejšie i najzaujímavejšie procesy, ktoré spôsobili zdvih istých častí zemského povrchu. V prvej nachádzame rekapituláciu dobývania vrcholov, ľudského, duchovného i náboženského pohľadu na hory, obdiv, zdesenie i hnus z nich, podľa toho, v akom sme období. Narazíme napríklad na Petrarcu a Mont Ventoux, diabolský to vrch niektorých ročníkov Tour de France, na biblický Ararat, na množstvo osobností (Humboldt, Goethe, Darwin, Næss), na komické i tragické okamihy horolezcov… Druhá časť má pozvoľnejšie tempo a vedeckejší ráz a autor hneď pekne naloží postmoderne! Nasledujú kapitoly o vzniku, nerastnom zložení, tvarovaní i súčasnosti známych pohorí sveta. Okrem všeobecných poznatkov ma zaujalo úplne nové a komplexnejšie chápanie erózie, ktoré zväčša vnímame len ako obrusovanie, narúšanie štítov. Ani v tejto časti sa charakter rozprávania nemení, je tu prítomný človek s vlastným názorom, skúsenosťou s prírodou a fascináciou horami, s láskou k nim i so svojou rodinou – tieto pasáže sú zvlášť dobre glosátorsky zvládnuté.

Pred čítaním som sa trochu bál, že v knihe bude prirodzene viac nórskeho, viac odkazov na krajinu či kontext, že to teda nebude až také univerzálne popularizovanie. Aj sa stalo, a čo už: Nórsko nepoznám, aspoň som ho spoznal. Poznám však Slovensko a neustále som čakal v knihe o vrchoch aj na Tatry. Na strane 232 som sa na piatich riadkoch dočkal a vraj je tam „18 vrcholov presahujúcich 2000 metrov“. Poopravím: podľa turistického sprievodcu už z 80. rokov 25 (podľa Wikipédie až 29) presahuje 2500 metrov. To len aby sa nezabudlo.

Produkcia vydavateľstva Premedia Group je pre mňa vždy milým prekvapením. Knihy z tejto dielne rád čítam a sú naozaj iné tematickým záberom i štýlom. A hoci mnohí z nás nevedia ani, čo je žula (ponajviac slovko používame ako minulý čas od žuť), pri čítaní ani pri zážitku z knihy Na vrcholoch to neprekáža: vedec Svensen tu totiž zostúpil z vrchu výskumu, aby nám smrteľníkom doprial onen nesmrteľný rozhľad.