FAMA art 2015
Ani tá najpodrobnejšia analýza doterajšej literárnej činnosti Tomáša Repčiaka nemohla zvedavého čitateľa dostatočne pripraviť na jeho najnovší knižný príspevok. Autor bezstarostne humornej „Vešeľakovskej trilógie“ totiž vo svojom najnovšom diele objavuje doteraz neznáme hranice vyjadrenia vlastných tvorivých možností. Zbierka Na vydaj predstavuje jeho básnický debut, ktorý je na túto príležitosť príkladne pripravený – čitateľ teda dostáva do rúk knihu s dômyselnou vizuálnou stránkou, úzko spätou s pôvodným poslaním básní, ktoré boli podľa autorovho vlastného vyjadrenia písané „na objednávku… pre dve recitátorky umeleckého prednesu, Júliu Čurillovú a jej dcéru Júliu“.
Všetky básne sú teda po vonkajšej stránke premyslene komponované tak, aby pri recitovaní plynuli nerušene. Vynaliezavý rým, dôraz na rytmickosť, časté opakovacie prvky, bohatá obraznosť atakujúca rozmanité zmysly i pestrá modálnosť veršov pomáhajú k výraznému zážitku, ktorého naplnenie možno nájsť práve vo forme umeleckého prednesu. No ani čitateľ knižnej podoby básní nemusí byť ukrátený o pôžitok z Repčiakovej poézie, ktorá je po všetkých formálnych stránkach zvládnutá na veľmi vysokej úrovni.
Čo však v konečnom dôsledku necháva čitateľa v nemom úžase, je obsahová stránka jednotlivých básní. Už v úvodnom texte sa totiž pôvodným poslaním humorista Repčiak púšťa do veľmi dobre organizovaného a bohatou paletou obrazov a intertextových asociácií podopreného pátrania po hlbinách ženskej duše, pričom objavuje stále nové a nové cesty, ktorými sa vnútorný život lyrických hrdiniek môže uberať. Rozsah pocitov, ktoré autor spracúva, rovnako ako zoznam motívov, ktoré do procesu pátrania plynule začlenil (vojnový, náboženský, regionálny a mnohé iné), je mimoriadne široký a v každej z básní dokáže formulovať dostatočne svojbytnú výpoveď o svojej hrdinke.
V centre zbierky Na vydaj teda stojí napätie medzi čitateľsky vďačnou formou básnického spracovania a mnohoznačným obsahom básní, ktorých rozvitie a plné pochopenie si určite vyžaduje dlhší čas a opakovaný návrat k textu. Horizont originálne spracovaných citových vnemov ženských postáv je pritom natoľko široký, že čitateľ nachádza stále nové a nové významové odtienky výpovedí – a nezáleží na tom, či sa pohrávajú s vojnovou tematikou (Krištáľová noc), alebo s motívom osobnej tragédie (Večera). Vo výsledku totiž ide vždy o hlboké a patrične precítené svedectvo.
