Nagasaki - Éric Faye

Nagasaki
Preklad Mária Michalková
Inaque.sk 2015

S menom francúzskeho spisovateľa a novinára Érica Fayea sme sa už stretli pred pár rokmi, a to pri vydaní jeho knižky Muž, čo zmizol bez stopy (v preklade V. Komorovskej). Ide o medzinárodne uznávaného autora, ktorý má na svojom konte vyše dvadsať titulov.

Novela Nagasaki, za ktorú získal v roku 2010 Veľkú cenu Francúzskej akadémie, vznikla na základe novinovej správy v japonskej tlači a prináša nepravdepodobný príbeh osamelého päťdesiatnika, ktorého život odrazu dostáva trhlinu. Shimura-san je meteorológ žijúci na predmestí Nagasaki, muž bez rodiny, priateľov, v podstate vyrovnaný so svojím monotónnym životom. Jedného dňa zistí, že mu z chladničky záhadne ubúdajú potraviny a nápoje, čo ho silne znepokojí. Evidencia, ktorú si začne robiť, ho presvedčí, že nejde o zmyslové klamy ani o zlyhávanie pamäti, a tak si nainštaluje webkameru, ňou môže na pracovisku sledovať dianie vo svojom byte. Shimura-san zistí neuveriteľnú vec: v jeho kuchyni, izbách, chodbe žije okrem neho neznáma žena, ktorá vychádza zo svojho úkrytu v čase jeho neprítomnosti.

Tento fakt je výborným východiskom pre rafinované spriadanie zložitej detektívnej zápletky. Vo Fayeovom prípade sa však stáva predovšetkým pôdou pre rozvíjanie protagonistových úvah o sebe, o svojom vlastnom živote, do ktorého za zvláštnych okolností nečakane vstúpila cudzia bytosť, o živote tejto bytosti – či všeobecnejšie – o živote v súčasnom svete. Vo svete, v ktorom hrá úspech (a honba za ním) dôležitú úlohu, v ktorom kríza zráža množstvo ľudí na kolená, mení ich na bezdomovcov, chudákov nútených akýmkoľvek spôsobom bojovať o prežitie či o strechu nad hlavou (to je aj prípad jeho spoluobyvateľky). Protagonista, hoci samotár, sa necíti dobre vo svete, v ktorom umiera My a do popredia sa prediera Ja, zaslepené, ochotné stať sa hračkou svojho úspechu, odhodlané zvíťaziť nad inými Ja, zápasiť s nimi, špehovať ich. A zároveň vo svete, v ktorom vyspelá technika na jednej strane uľahčuje človeku život, na druhej strane hrozí, že ovládne človeka, pohltí jeho ľudskosť.

Táto téma (podobne ako téma samoty alebo téma časovosti ľudského života spolu s témou godotovského čakania) je pre autora príznačná, tak ako je príznačné, že v jeho viacerých prózach sa prelína realita s absurdným a fantastickým (sám sa vyznal z obdivu ku Kafkovi – k jeho Premene ako príkladu fantastickosti par excellence). Za syntézou reálneho, fantastického a absurdného je prítomná obava o človeka a jeho medziľudské vzťahy, o to, ako sa bude ďalej v budúcnosti utvárať obsah a zmysel ľudskej existencie.

Vyriešenie záhady neznámej spoluobyvateľky v záverečnej časti knižky prináša isté prekvapenie, jej list adresovaný Shimurovi-sanovi naznačuje, aké hrče a modriny jej uštedril život, i to, prečo si vybrala za prístrešie v núdzi práve jeho byt.

Útla novela aj vďaka citlivému prekladu do slovenčiny od Márie Michalkovej poskytuje skutočný čitateľský zážitok.